Fejtóny

Agda Bavi Pain

No fasa. Vyzerá to tak, že nám nakoniec zavrú aj povestné coffeshopy. Nová drogová politika holandskej vlády podniká kroky, ktoré pozvoľna smerujú k postupnému a definitívnemu vytlačeniu marihuany zo zoznamu dostupných artiklov na tamojšom trhu. Ako prví to pocítia cudzinci, ktorým bude predaj ľahkej drogy v týchto špecializovaných kaviarňach zakázaný, a krajina tak môže prísť o desaťtisíce tzv. drogových turistov...

Žiaľ, dnes prestáva vychádzať Žurnál - ďalší z časopisov, ktorý sa odmietal zaradiť medzi strednoprúdové bulvárne médiá a vsadil na kvalitu článkov, tém a profesionalitu redaktorov. Slovensko je opäť chudobnejšie o časopis, ktorý venoval podstatný priestor aj prezentácii súčasného umenia, prinášal rozsiahle rozhovory s umeleckými tvorcami i organizátormi kultúrneho života. Žurnál bol mediálnym partnerom oboch literárnych súťaží, ktoré vyhlasuje OZ literarnyklub.sk po oba roky svojej existencie. K okruhu spolupracovníkov a prispievateľov patrilo mnoho súčasných spisovateľov. Uverejňujeme 6 fejtónov, ktoré v roku 2009 v časopise publikoval Agda Bavi Pain.

Redakcia literarnyklub.sk

Názvy jednotlivých fejtónov

• Pôst
  Prísť dnes o prácu nie je žiadne umenie. Strašiak s ceduľou KRÍZA kazí perspektívy na poli poľnohospodárstva, obchodu, ťažkého aj „ľahkého" zábavného priemyslu. Postihuje rovnako umelcov aj baníkov, dojičky či pornohercov...
  
• Piráti cez palubu
  Copyright a duševné vlastníctvo sú so svojou koncepciou a chápaním v kríze už nejaký ten rôčik a nástupu moderných technológií čelia nemotornými zákonmi. Nelegálne kopírovanie a šírenie diel zatiaľ pokojne zabíja hudbu a iné odvetvia, hoci ich mnohokrát naopak drží pri živote.
  
• Búrlivé menšiny
  Hardcore je pre mnohých odjakživa tvrdým orieškom. Priamočiarosť a vyhranenosť tohto žánru nemôže byť pochuti každému, a už vôbec nie tým, ktorí majú uši zalepené sladkými melódiami všetkých tých Cmorkov a Smataniek.
  
• Anča kráča, rozum stojí
  Animované filmy, „animáče" alebo tiež kreslené filmy, ako ich prosto nazývajú deti, boli a sú našim zrkadlom, ale na rozdiel od nás, smrteľníkov, sú skutočne nesmrteľné.
  
• Záverečná
  Nová drogová politika holandskej vlády podniká kroky, ktoré pozvoľna smerujú k postupnému a definitívnemu vytlačeniu marihuany zo zoznamu dostupných artiklov na tamojšom trhu.
  
• Duchovia sa vracajú
  Sú medzi nami. Vrátili sa späť po rokoch, aby nám pripomenuli našu pominuteľnosť a bezvýznamnosť. A hoci sme ich sotvakedy zazreli naživo, majú nad nami obrovskú moc.
  

Agda Bavi Pain

Pôst

Prísť dnes o prácu nie je žiadne umenie. Strašiak s ceduľou KRÍZA kazí perspektívy na poli poľnohospodárstva, obchodu, ťažkého aj „ľahkého" zábavného priemyslu. Postihuje rovnako umelcov aj baníkov, dojičky či pornohercov. Začína stále neznesiteľnejšie škrípať nielen v národnom hospodárstve, politike a mafii, ale aj v kultúre, školstve, zdravotníctve a v treťom sektore. Nahlodáva pomaličky dokonca úsmevy našich priateľov a blízkych a jej zvyšujúci sa apetít znižuje všetkým iba chuť na sex a krivku pôrodnosti na všetkých svetových kontinentoch.

Umelci na voľnej nohe, inak aj „samostatne zárobkovo činné osoby", boli odjakživa nezamestnaní prakticky permanentne. Aj ja osobne patrím k nim a viem, že naozaj nikdy neviem, či budem mať aj budúci mesiac na zaplatenie nájmu, na uhradenie všetkých faktúr, splatenie úveru. Viem aj o mnohých, ktorí sú na tom podobne. Hudobníci, režiséri, výtvarníci. Všetci sa musíme tentoraz uskromniť o čosi viac, ako sme zvyknutí. Niektorí sa z hlavného mesta presťahujú aj so svojimi ateliérmi a vydavateľstvami niekam na dedinu, do lesa či na pole, iní zas na perifériu sídliska. Rady nezamestnaných sa rozširujú zo dňa na deň a hlasy nespokojných sa ozývajú čoraz naliehavejšie. Aj vládnucich politikov snáď po čase vytlačí kríza na perifériu spoločenského záujmu alebo aspoň do bezpečnej vzdialenosti, z akej nemôžu byť pre spoločnosť nebezpeční. Nám, obyčajným ľuďom, zatiaľ iba zostáva utiahnuť si opasky o čosi viac a snažiť sa aspoň trochu odhadnúť či pochopiť to, čo nám kríza vlastne prinesie. Okrem toho, že sa nám osvedčila ako výborná výhovorka na čokoľvek, nečakáme od nej vo všeobecnosti nič dobré. Jedna vec je však už dnes istá. Čaká nás pôst, priatelia. Chlieb a voda. Ale snáď aj čistejší život a myšlienky.

Musím sa priznať, že v takom prípade by mi ani veľmi nevadilo, keby takéto odriekanie trvalo aj omnoho dlhšie ako nedávny 40-dňový pôst pred veľkonočnými sviatkami. Slováci totiž vydržia veľa. No keď raz pochopia, že si nemusia vo vláde vydržiavať práve tých, čo sú za ich zlú situáciu zodpovední, bude to za tú námahu stáť určite. Čím skôr začneme, tým lepšie pre nás. Nerád predbieham udalosti, ale v radoch na teplú polievku sa nám bude predbiehať oveľa ťažšie. Pôst sa iba začína.

Agda Bavi Pain

Piráti cez palubu

Predajňa Mladý modelár so stavebnicou pirátskeho korábu vo výklade modelovala v detstve moje prvé predstavy o zvlčilých morských vlkoch. A aj keď odvtedy pretieklo veľa slanej vody, na ich ťažkom údele sa toho veľa nezmenilo. No kým piráti v Červenom mori inkasujú štedré výkupné, piráti v Štokholme fasujú mastné tresty.

A pritom 33 nelegálne šírených diel tvorí oproti moriam na webe naozaj len špičku ľadovca, na ktorý narazila práve štvorica majiteľov stránky pod vlajkou Pirate Bay. Hoci sami žiadne dáta fyzicky neponúkali, sú do kauzy zapletení ako takmer všetci, čo využili siete výmenných systémov P2P. Vďaka nim totiž dáta nielen sťahujete, ale súčasne sa automaticky podieľate na ich ďalšom šírení. Podobne ako keď si nahráte film z televízie alebo si odfotíte hajzlovú reprodukciu Mony Lízy. Po vynesení tvrdého rozsudku hrozí precedens, ktorý je v skutočnosti iba brzdou a v mútnych vodách súdnictva sa topia zvyšky nádeje na reformáciu autorsko-právnej legislatívy. Copyright a duševné vlastníctvo sú so svojou koncepciou a chápaním v kríze už nejaký ten rôčik a nástupu moderných technológií čelia nemotornými zákonmi. Nelegálne kopírovanie a šírenie diel zatiaľ pokojne zabíja hudbu a iné odvetvia, hoci ich mnohokrát naopak drží pri živote. Poškodenými sa cítia hlavne spoločnosti obchodujúce s autorskými právami v podobe CD, hier, filmov, softwaru. Aj autori, aj spoločnosti pritom tento čierny kanál sami využívajú. Nové albumy hudobných skupín čoraz častejšie „unikajú" na internet dávno pred oficiálnym vydaním, čo môže zvyšovať potenciál reálnej predajnosti. Napokon z neoprávneného nakladania s dielami je často obviňovaný aj božský Google.
Skúsme sa však pozrieť pravde do očí, akokoľvek máme právo nevypovedať proti sebe. Priznajme, že kópie kópií objavíme aj na školách, vo firmách, úradoch, a aby sme nechodili ďaleko, nejaký ten duplikát sa nájde aj u nás doma. A priznajme tiež, že vďaka nim môžeme sledovať pozitívne procesy v oblasti vzdelania, kultúry alebo základných ľudských práv a občianskych slobôd v diktatúrach a režimoch. Slúžia na tisíce študijných a pracovných účelov, spájajú najodľahlejšie kúty, prekonávajú bariéry a otvárajú cestu aj tým sociálne slabším, vyhnancom a outsiderom. Aj im sú smerované hrozby postihov či priamo odpojenia, ktoré pripomínajú praktiky Veľkého brata. Umelci ako zvyčajne nezískajú nič a korporácie zhŕňajú iba ak omrvinky. Štátny kat má čisté ruky, právnici majú medializovaný prípad a novodobí piráti zas šancu zakotviť v Európskom parlamente. Ale my všetci nemáme čisté svedomie.

Agda Bavi Pain

Búrlivé menšiny

Vždy keď sa stretnú menšiny, je radosť byť pri tom. Nie je toho málo, čo dokážu ponúknuť, a hlavne príslušníkom majority, ktorí sa im zvyčajne bránia. Miešajú sa pritom prirodzene rôzne kultúry, zvyky, inšpirujú sa nezasvätení či dokonca opadáva závisť a strach z nepoznaného.

Hardcore je pre mnohých odjakživa tvrdým orieškom. Priamočiarosť a vyhranenosť tohto žánru nemôže byť pochuti každému, a už vôbec nie tým, ktorí majú uši zalepené sladkými melódiami všetkých tých Cmorkov a Smataniek. No pre mládež, ktorá sa radšej derie dopredu, ako prešľapuje na mieste s vlniacimi sa bokmi, musel byť prvý slovenský koncert skupiny Hatebreed udalosťou. Hybrid viacerých štýlov z východného pobrežia USA má v sebe strhujúci náboj a energiu, o akej môže väčšina predstaviteľov hlavného prúdu iba snívať. Iste, mnohí namietnu, že „Plemeno nenávisti" nie je žiadna invenčná záležitosť, a už vôbec nie ten najlepší príklad svojho druhu. Veď k sláve jej pomohol vplyv MTV, v ktorej moderoval spevák Jamey Jasta. Na druhej strane treba priznať, že Hatebreed dokázali oživiť záujem o žáner a dostali ho na historicky najvyššie pozície v predajnosti. Bolo úžasné sledovať vďaka internetu naživo ich vystúpenie na dnes už bájnom festivale v anglickom Doningtone, kde dokázali udrieť do očí aj popri ostro sledovaných Faith No More. Ešte úžasnejšie bolo vidieť ich o 2 týždne neskôr naživo, bez internetu a na malom pódiu v bratislavskom Randali. Po strop vypredaný klub, do ktorého sa nedostal už ani výkonný riaditeľ nemenovanej reklamnej agentúry, spojil na pár hodín pár rozličných ľudí, známe tváre s neznámymi, fanúšikov hardcoru, metalu, hnutia skinhead aj Straight Edge, a nechýbal ani moderátor rádia _FM Rudi Rus, ktorý sa napriek svojim dvom metrom tešil ako malý. Samotný koncert bola smršť zvuku a energie, ktorá vyvrcholila hymnickými skladbami ako Destroy Everything či Live For This, ktorá bola svojho času nominovaná na cenu Grammy. Pot a pivo sa liali, vzduch sa dal krájať na kilá, a tak musel byť nakoniec každý rád, že nielen zažil, ale hlavne prežil.

Mne sa navyše podarilo prehodiť s prísne stráženými členmi skupiny zopár slov v backstagi a milo ma prekvapilo, že boli na návštevu našej krajiny úprimne zvedaví. Dvaja členovia, gitaristi Novinec a Lozinak totiž majú korene práve na Slovensku. Takže predsa. Každý z nás je menšinou v niečom inom. A to je väčšinou iba dobre.

Agda Bavi Pain

Anča kráča, rozum stojí

Denne sú na očiach. A pritom sú takmer neviditeľné. V televíznych reklamách, v bankomatoch, mobiloch, na internete. Žijú okolo nás, aj keď život iba neživo parafrázujú. Animované filmy, „animáče" alebo tiež kreslené filmy, ako ich prosto nazývajú deti, boli a sú našim zrkadlom, ale na rozdiel od nás, smrteľníkov, sú skutočne nesmrteľné.

Skromnejší príbuzný hraného filmu, ktorý vždy zhltne kopu peňazí, musí preskákať so svojimi postavičkami krkolomné situácie, aké sa dajú prekonať iba s vrodenou ľahkosťou a humorom. Veď už pračlovek sa musel pri pohľade na svoj prvý jaskynný autoportrét akiste iba smiať. Smiešne sú aj peniaze, ktoré na autorský animovaný film na Slovensku plynú, a tak je jediným útočiskom ich tvorcov komerčný sektor, pre ktoré sú animáče vítaným lacným východiskom. Situáciu, ktorá oproti našim susedom nebola ružová ani v minulosti, sa snaží zlepšiť medzinárodný festival Fest Anča 2009, na ktorom som mal nedávno tú česť zúčastniť sa. Spolu s animátorom a motion designerom Stefom sme tu v predpremiére predstavili nové promo video k hitu „Prečo To Tak Vždycky Skončí" od skupiny Zóna A. Svojím skromným, no dúfam, že zábavným príspevkom sme si chceli splniť detský sen, ale aj povinnosť voči žánru, ktorý nás zabával a vzdelával vďaka Kubalovým postavičkám či šialeným hrdinom ako Krava & Kura alebo Mojo Jojo. Červený festivalový koberec nám nahrádzal zelený trávnik a snobské kuloáre zas prítulná kultúrna inštitúcia Stanici Žilina-Záriečie. Anča nie je žiadna nafukovacia atrapa a jedinými celebritami, ktoré tu stretnete, sú ozaj iba rozhýbané obrázky. A hoci ide iba o pár desiatok sekúnd, trpezliví tvorcovia na nich musia popri dennej hrdlačine pracovať celé mesiace a roky.

Skutočný život totiž nie je žiaden animáč. Tu ľudia reálne žijú a reálne aj umierajú. Utopení, s polámanými kosťami alebo zavalení hlboko pod zemou. A tisíce ďalších, zavalených byrokraciou a nezodpovednou politikou, vypúšťajú poslušne dušu bez nárokov na akékoľvek odškodnenie. Vládnuce kruhy so svojimi klanmi si zatiaľ prihrievajú na ich trápení nechutné zmesky predvolebného gulášu. Ak to pôjde takto ďalej - v kultúre či školstve, môžeme sa tešiť, že nám tie živé karikatúry jedného dňa vyhlásia národný smútok. Ale ja viem, že nás len tak ľahko nepochovajú. Naše animáče sú nesmrteľné.

Agda Bavi Pain

Záverečná

No fasa. Vyzerá to tak, že nám nakoniec zavrú aj povestné coffeshopy. Nová drogová politika holandskej vlády podniká kroky, ktoré pozvoľna smerujú k postupnému a definitívnemu vytlačeniu marihuany zo zoznamu dostupných artiklov na tamojšom trhu. Ako prví to pocítia cudzinci, ktorým bude predaj ľahkej drogy v týchto špecializovaných kaviarňach zakázaný, a krajina tak môže prísť o desaťtisíce tzv. drogových turistov. Asi by som sa mal konečne vybrať na návštevu Amsterdamu, ktorú som doteraz odkladal na neurčito. V holandskom pohraničí je už dnes zatvorených niekoľko coffeeshopov, a to celkom určite.
Alebo sa zatvárajú celkom bežné kaviarne, napríklad u nás. Zákon na ochranu nefajčiarov stojí a padá na jednom múre oddeľujúcom priestory pre fajčiarov. A na ňom aj padá existencia mnohých podnikov, ktoré sú odsúdené na zánik ešte pred nástupom definitívneho zákazu fajčenia na verejných priestranstvách. Ale čo tam po tom, človek si zvykne aj na šibenicu, prečo by si nemal zvyknúť na to, čo nadobro popraví všetko jeho neduhy a škodlivé závislosti. Ak s nimi zmizne súčasne niečo zlé, čo je v človeku, bude to pre všetkých určite iba dobre. Hoci pochybujem, že tisícročné zvyklosti a zlozvyky možno jednoducho odbaviť jednotnou mierou či normami. Svet sa jednoducho mení a mne iba zostáva veriť, že k lepšiemu. Všetci chceme byť zdraví, potentní a plodní, o tom sa predsa dnes nebude diskutovať. Napokon, frfle už len pár štamgastov, ktorí sa aj tak rozprávajú iba sami so sebou. Dopijú a pôjdu. Svet sa splošťuje. Akoby nestačilo, že si nás úplne omotal okolo LAN kábla počítač s internetom, ktorý nám ako na podnose servíruje celý svet v kocke. A riadne rastrovanej.

Aj ja sa pomaly pripravujem na prechod do domácej ilegality - budem si to robiť sám a doma. Kto raz ochutnal zakázané ovocie, či to bola dobre ubalená cigaretka alebo napísaná báseň, nenechá sa len tak vyhnať z raja. Ak v tej dobe nebude ešte zakázané aj snívanie, moje myšlienky zrejme častejšie zablúdia iným smerom. Do minulosti. Do čias, keď sa v dobrej spoločnosti ešte slobodne popíjal pravý absint, cigarety sa fajčili kvôli zdravej línii a fajčenie marišky bolo zaručeným receptom proti nevoľnosti. Nič totiž netrvá večne, až na spomienky. Spomienky na hriešne dobré časy.

Agda Bavi Pain

Duchovia sa vracajú

Sú medzi nami. Vrátili sa späť po rokoch, aby nám pripomenuli našu pominuteľnosť a bezvýznamnosť. A hoci sme ich sotvakedy zazreli naživo, majú nad nami obrovskú moc. Nie, nebudem hovoriť o duchoch našich predkov a blízkych. Tí nemajú tisíce na reklamné kampane.

Denne na ulici stretávam ľudí, ktorých nepoznám, a predsa sa súčasťou aj môjho života. Postavičky ako predavač medu v bratislavskom podchode alebo nebohý košický kolportér Fantomas. Iných nemusím ani vidieť. Viem, že sú. Stačí, keď si prečítam ručne vyrobený plagát: „V mene Pána Ješua Ježiši! ... Explózia zázrakov! Dnes na nám. SNP." Netuším, kedy je to dnes a kto stojí za výtvormi, ktorými sú polepené zastávky. Ale toho človeka poznám. Na rozdiel od mnohých tvárí, ktoré nepoznám a súčasťou môjho života nie sú. Usmievajú sa z veľkoplošných plagátov a obrazoviek, podávajú na mítingoch vymanikúrované ručičky. Kandidáti do blížiacich sa volieb poslancov a predsedov Vyšších územných celkov. Nenájdete ich bežne v telefónnom zozname a pred niekoľkými týždňami ste možno ani netušili, že sú na svete. Sú tu a presviedčajú, že tu celý čas boli s nami. Že sa poznáme zo studených čakární a lacných hypermarketov, spoločne jazdíme ako dobytok v hromadnej doprave. Jasné, mali sme možnosť spoznať ich v tlači, televízii, čo tam po tom, že išlo o vybartrovanú reklamu alebo o škandál s pohoršovaním v podnapitom stave. Ľudia vo vysokých funkciách, členovia rád a správnych orgánov či verejní činitelia, tí všetci teraz potrebujú teplé miestečko a radi na to využijú svoj terajší vplyv a rozpočty. Milióny vyhodené za kampane treťotriednej úrovne tečú do vreciek naklonených agentúr neobmedzene vďaka zákonom, ktoré nestanovili žiaden limit. A aby to mali ešte ľahšie - voliť tentoraz môžeme iba v mieste trvalého bydliska. Takže sa mnohí nemusíme ani obťažovať. Ale čo iné sa dá čakať od štátu, ktorý za lepšími podmienkami doslova vyháňa ľudí z domova? Som zvedavý, ako nám zavaria cez leto v parlamentných voľbách.

Ak vy tú vymoženosť máte a voliť do VÚC pôjdete, nevyvolávajte zbytočne duchov, čo sa zjavujú iba s vôňou predvolebného gulášu. Rozhodnite tak, aby nám tu zástupcovia krajov nestrašili, ale zjavili sa vtedy, keď treba. Budete ich možno potrebovať a oni celkom iste teraz potrebujú vás. Na megaboardoch sú nadživotne veľkí, dokonalí a všemocní. Ale to vám poviem, teraz majú takéto malé dušičky!

Fejtóny boli písané pre týždenník Žurnál v roku 2009.