- - -
Balla (1967) - laureát Ceny Ivana Kraska a viacnásobný finalista ceny Anasoft Litera. Poviedky začal uverejňovať časopisecky od roku 1992, knižne debutoval zbierkou poviedok Leptokaria (1996). Základným a prakticky nemenným stavom postáv jeho poviedok je osamelosť, ktorá sa nestráca dokonca ani vo vzťahu muža a ženy. Mení sa len na tzv. „dvojosamelosť“. Postavy sa prejavujú najmä ako kruté, nenávistné indivíduá, ktoré však svojím konaním prezrádzajú zároveň túžbu intenzívne a poctivo žiť, odolať banalite každodenného prežívania. Vo svojej druhej knihe Outsideria (1997) sa pokúsil spojiť pôvodne samostatné poviedky do románového celku. V roku 2000 vydal zbierku krátkych próz Gravidita, nasledovali knihy Tichý kút (2001), Unglik (2003), De la Cruz (2005), Cudzí (2008) a V mene otca (2011). V roku 2012 vydal zbierku troch poviedok pod súborným názvom Oko.
"Kdesi medzi príbehy magického realizmu a smutné príbehy zo slovenskej provincie patrí Ballova novela V mene otca. Koho nadchne, ten zhltne pomerne útlu knižku za tri hodinky a bude si pochvaľovať, lebo si ozaj dobre počíta." (Juraj Fellegi)
"Stále je to ten istý Balla, koncentrovaným, nerozriedeným písaním stanovujúci diagnózy, vytvárajúci textom hustnúce šero okolo svojich postáv, stále je to fungujúce rozprávanie, atmosféra i fungujúci humor a ruptúry zneistenia," píše Dalfar. Prečítajte si dva články o najnovšej Ballovej knihe...
"Ballov autorský rukopis má svoje nezameniteľné, typické znaky vo všetkých jeho knihách, a to v rovine formovania jazyka i v rovine spôsobu stvárňovania skutočnosti. V ôsmej knihe došlo do istej miery k zmene najmä v oblasti lexiky...Je to kniha vážna, je to príbeh o kríze vedomia a svedomia, ktorý u vnímavého čitateľa zanechá stopu..."
Magicky a snovo zlomení ľudia. Prechádzajú sa a polihujú vo svojich zlomených životoch. A neustále pútajú pozornosť čitateľa. (Lucia Piussi)
Balla je nepochybne jeden z najoriginálnejších spisovateľov - a to nielen slovenských, ale aj spisovateľov vôbec... Balla bol preložený v Česku, Slovinsku a v Maďarsku. Stredná Európa už dobre vie, s kým má do činenia...
(Knha V mene otca) je trošku iná, než tie zvyšné pripravované texty, povedzme, že je „realistickejšia", hoci ten, kto ju už čítal, by sa asi nad slovom „realistickejšia" pozastavil. Teraz sa mi na nej páči, ako rýchlo ju zatiaľ každý zhltol, to je super v tejto dobe, ktorú kdekto považuje za uponáhľanú...
Aj v najnovšej Ballovej knihe sa stretávame s rozprávačsky stručným autorom so zmyslom pre vtipnú pointu, ktorý sa však rozhodne nevyhýba drsným pravdám.
Kniha „Świadek" (Svedok), výber dvadsiatich piatich poviedok z dvoch zbierok, „Cudzí" a „De La Cruz", veľkolepo predvádza autorovo literárne umenie. Snový, groteskný svet, vytvorený v rovnakej miere z jemných i intenzívnych zmyselných zážitkov tu presakuje cez hustú sieť slov.
Balla - hlavný alchymista súčasnej slovenskej prózy - je nepochybne jedným z najzaujímavejších súčasných spisovateľov strednej Európy. Preňho je kvapka vody rovnako zaujímavá a celistvá ako celé univerzum, biblická postava je rovnako súčasná ako kolega z práce a ten najvšednejší obytný blok, ktorý vidí z okna, je rovnako blízky, zároveň však vzdialený a tajuplný ako planéta Merkúr... (Jacek Bukowski, Warszawa)
Slovenský spisovateľ Balla vydáva svoju ôsmu knihu V mene otca a krsiť ju bude na našom festivale v piatok v stane literarnyklub.sk Kaliho Bagalu. Spolu s krstom si budete môcť s úspešným autorom aj podebatovať.