Balla
Balla (1967) - laureát Ceny Ivana Kraska a viacnásobný finalista ceny Anasoft Litera. Poviedky začal uverejňovať časopisecky od roku 1992, knižne debutoval zbierkou poviedok Leptokaria (1996). Základným a prakticky nemenným stavom postáv jeho poviedok je osamelosť, ktorá sa nestráca dokonca ani vo vzťahu muža a ženy. Mení sa len na tzv. „dvojosamelosť“. Postavy sa prejavujú najmä ako kruté, nenávistné indivíduá, ktoré však svojím konaním prezrádzajú zároveň túžbu intenzívne a poctivo žiť, odolať banalite každodenného prežívania. Vo svojej druhej knihe Outsideria (1997) sa pokúsil spojiť pôvodne samostatné poviedky do románového celku. V roku 2000 vydal zbierku krátkych próz Gravidita, nasledovali knihy Tichý kút (2001), Unglik (2003), De la Cruz (2005), Cudzí (2008) a V mene otca (2011). V roku 2012 vydal zbierku troch poviedok pod súborným názvom Oko.
Balla: De la Cruz
Ukážka z knihy
V týchto textoch sa Balla predviedol ako mysliteľsko-reflexívny typ autora, ktorý na minimálnej ploche dosahuje výpovedné maximum... Z hľadiska vlastnej literárnej kvality predstavujú tieto prózy najvyšší štandard v kontexte súčasnej slovenskej prozaickej tvorby.
Celý článok... Pridaj komentár
Biblia tiež nie je napísaná práve najhoršie
SME, 17.9.2003
Rozhovor s Vladimírom Ballom o dobrých knihách, recenziách, kritikoch, spisovateľoch a jeho čerstvom Ungliku
Unglik
Alexander Halvoník
,,Kedysi som chcel veľa hovoriť, najmä o sebe. Teraz už nie, ani keby som mal možnosť, nehovoril by som, a ak áno, boli by to úsečné, strohé, príkre vety – príkazy“, znie jedno z rozprávačských (a prečo neveriť, že aj autorských?) vyznaní piatej knižky autora, ktorý sa odmietol identifikovať krstným menom, pravdepodobne najmä preto, že obsahom jeho písania bolo hľadanie identity.
Unglik
Miro Antoniak
Ak patríte medzi silne veriacich ľudí, akéhokoľvek vierovyznania, asi by ste sa mali tejto knižke radšej vyhnúť. Takisto by som ju neodporúčal ľuďom s „ľahším žalúdkom“. Dôvody sú celkom jednoduché...
Unglik pozná odpoveď...
Jitka Rožnová, Dotyky
Volá sa Vladimír Balla. Jeho vzorom je Vladimír Balla spred siedmich rokov, z čias, keď práve dokončieval svoju prvú knihu a pracoval na jej záverečnej korektúre celé dni a noci.
Nešťastník
Martin Kasarda
Zahľadený do sveta, ktorý sa odohráva na pomedzí šera neistoty každodennej premenlivosti a vlastných paranoických predstáv zostáva aj vo svojej najnovšej knihe jeden z najzaujímavejších slovenských spisovateľov, ktorý rád vystupuje len pod menom Balla.
Svojím vlastným protihráčom
Tamara Ivaňová
Našťastie, ešte nevymreli autori s nevtieravo empatickou, zrkadlovo ironickou schopnosťou písať vtipne a zaujímavo aj o bežnom rozjímaní hĺbavejšieho smrteľníka v pomyselnom lese banalít.
Kniha týždňa
Barbora Škovierová
Keď Novozámčan Balla debutoval v roku 1996 tenučkou zbierkou poviedok Leptokaria, spôsobil na slovenskej literárnej scéne rozruch. Napísal knihu, o ktorej sa diskutovalo, ktorá sa požičiavala, odporúčala a hltala, kým sa jej krehká väzba nerozpadla.
V slepej uličke
Dana Kršáková
„Unglik je Unglück,“ povedal Balla v jednom rozhovore na margo názvu svojej najnovšej knižky a s gestom ústretovosti voči svojim čitateľom pridal aj ďalšie podrobnosti: zásluhou nemenovaného nemeckého expresionistu v ňom zarezonoval pojem nešťastia a tento dojem bol taký silný, že vydal až na meno literárnej postavy a vlastne aj na knižku. Že by to však bola nejako zvlášť šťastná voľba, ťažko povedať.
Balla: Unglik
Ukážka z knihy
Kontroverzný autor Balla ostal poviedkam verný aj vo svojej piatej knihe Unglik, ktorá prekvapí nielen nečakanou hravosťou, vtipom, iróniou a sarkazmom, ale aj štýlom, ktorý zvládol s očarujúcou ľahkosťou a originalitou.
Strana 5 z 9
