- - -
Balla (1967) - laureát Ceny Ivana Kraska a viacnásobný finalista ceny Anasoft Litera. Poviedky začal uverejňovať časopisecky od roku 1992, knižne debutoval zbierkou poviedok Leptokaria (1996). Základným a prakticky nemenným stavom postáv jeho poviedok je osamelosť, ktorá sa nestráca dokonca ani vo vzťahu muža a ženy. Mení sa len na tzv. „dvojosamelosť“. Postavy sa prejavujú najmä ako kruté, nenávistné indivíduá, ktoré však svojím konaním prezrádzajú zároveň túžbu intenzívne a poctivo žiť, odolať banalite každodenného prežívania. Vo svojej druhej knihe Outsideria (1997) sa pokúsil spojiť pôvodne samostatné poviedky do románového celku. V roku 2000 vydal zbierku krátkych próz Gravidita, nasledovali knihy Tichý kút (2001), Unglik (2003), De la Cruz (2005), Cudzí (2008) a V mene otca (2011). V roku 2012 vydal zbierku troch poviedok pod súborným názvom Oko.
"Viem o sebe, že v spoločnosti modernej či predmodernej by som bol ešte osamelejší, lebo postmoderna, alebo, ako to povedať, sloboda a zverejňovateľná pluralita názorov, mi umožňuje ľahšie vyhľadávať mne podobných, rovnako naladených živočíchov a púšťať sa s nimi do živej komunikácie o nemožnosti komunikovania."
"V posledných rokoch sa na Slovensku stále volá po románe. Neviem prečo. Ja cítim túžbu po pravom opaku románu. Mne sa napríklad moje písačky čoraz viac zostručňujú. Teraz vŕšim kôpky krátkych čarbaníc. Stále sa k nim vraciam, prepisujem ich, aby som aspoň ja vedel, čo nimi chcem povedať."
"Poviedky človeka aspoň neprovokujú tristostranovým rozsahom, nemajú tú drzosť nárokovať si od neho toľko času. Má sa dnešný suverénny vzdelaný mladý manažér zdržiavať mojimi myšlienkami, rozbabranými a rozriedenými na stovkách strán?"
"Legendarny slowacki prozaik po raz pierwszy w Polsce" - takto vítali slovenského spisovateľa Ballu poľskí priaznivci literatúry počas podujatia Slovacki wieczór v krakowskom klube Lokator.
"Domnievam sa, že Kristus je tu najmä pre nás domotancov. Preto nechodím do kostola, lebo chcem stretnúť Krista, i keď na to stretnutie nemyslím každý deň."
Balla (1967, Nové Zámky): spisovateľ, štátny úradník. Mnohí literárni kritici ho považujú za originálny zjav na scéne slovenskej literatúry. Je absolventom Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Už niekoľko rokov pracuje na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch. Poviedky začal uverejňovať od roku 1992 najmä v časopisoch Dotyky a Literárny týždenník. Knižne debutoval zbierkou poviedok Leptokaria (1996), za ktorú získal Cenu Ivana Kraska. Základnou charakteristikou postáv Ballových poviedok je osamelosť. V tomto duchu je napísaná aj jeho druhá kniha Outsideria (1997). V roku 2000 vydáva zbierku krátkych próz Gravidita, o rok neskôr Tichý kút a v roku 2003 knihu Unglik. Minulý týždeň mu vyšla nová kniha poviedok a miniatúr De la Cruz. Jeho prózy vyšli časopisecky alebo ako súčasť zborníkov aj v maďarčine, nemčine, poľštine, bulharčine a slovinčine. Žije v Nových Zámkoch.