Predstavujeme porotu: Ivan Štrpka

Predseda poroty literárnej súťaže Básne 2009

Hlavným garantom kvality víťazných prác prvého ročníka súťaže Básne bude básnik, esejista a textár Ivan Štrpka.

***

Ivan Štrpka (* 30. 6. 1944 Hlohovec) je básnik, textár, esejista, prozaik, prekladateľ, spolu s I. Laučíkom a P. Repkom člen literárnej skupiny Osamelí bežci. Po strednej škole pracoval v geologickom prieskume, v r. 1963-69 študoval slovenčinu a španielčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, po absolvovaní bol vyd. redaktorom, dramaturgom v bratislavskej televízii, zástupcom šéfredaktora Literárneho týždenníka a v r. 1990-93 šéfredaktorom Kultúrneho života. V súčasnosti je šéfredaktorom mesačníka Romboid.

Debutoval v r. 1960 básňou v Mladej tvorbe, knižne v antológii mladej slov. poézie Dúfam, že nevyrušujem, Eva (1963), samostatnou knižnou prvotinou je zbierka Krátke detstvo kopijníkov (1969). Charakterizuje ju predovšetkým apoteóza pohybu, odhodlanie k činu, ktorý je riskantný a ktorý je najmä previerkou mravnej, ale i fyzickej spôsobilosti subjektu. Motivickými spojovníkmi sú variácie na protikladnosť tepla a chladu, s nimi predovšetkým súvisí severská orientácia, akcentujúca významy snehu, čistoty, novosti a sviežosti, prezentované v obrazoch barbarov prichádzajúcich z tejto svetovej strany. V etickom apele je aktualizovaná najmä titulná fonetická metafora „kópia“ a „kopija“. Žánrovú zmenu predstavuje zbierka Tristan tára (1971), súbor textov akéhosi Tristana a o akomsi Tristanovi, kde dominuje predovšetkým titulná „táravá“ intencia spolu s dobovo aktuálnymi akcentmi revolty. Dobový obraz autorovej tvorby dokresľuje až s dvadsaťročným oneskorením vydaný súbor Krásny nahý svet (1990). Zahŕňa rovnomenný básnický cyklus z prelomu rokov 1971-72 a zbierku Pasca a iné básne ešte z konca 60. rokov. Táto poézia je príznačná svojou tvarovou i tematickou dynamikou prejavujúcou sa výrazným rozptylom významov, ktoré sú neuchopiteľné a odkazujú k priestupným hraniciam medzi realitou a jej jazykovo vyjadreným obrazom. Po desiatich rokoch od vydania „Tristana“ vychádza zbierka Teraz a iné ostrovy (1981) a otvára ďalšie obdobie Štrpkovej tvorby, predstavovanej básnickými súbormi Pred premenou (1982), Správy z jablka (1985), Všetko je v škrupine (1989). Pribúdajú v nich obrazy fantazijného sveta (napr. epištolárny cyklus Správa o detských ihriskách v knihe Teraz a iné ostrovy), ktorý sa zároveň približuje k hraniciam sveta reálneho. Paralelnosť oboch pohľadov Štrpka zdôrazňuje veľmi častým používaním zátvoriek. Tie zároveň svet fazetovo atomizujú a kladú dôraz na významy takto zdôraznených slov – vďaka zvýšenému použitiu tohto prvku sa tak akcentuje celý rečový akt i jazyk vôbec. Zatiaľ posledné Štrpkovo tvorivé obdobie predstavujú súbory Rovinsko, juhozápad. Smrť matky (1995) a Medzihry. Bábky kratšie o hlavu (1997). Pribúdajú v nich varovné akcenty, reflektujúce mravný rozmer aktuálneho ľudského pobytu. Ide o poéziu bohato dotovanú odkazmi na texty iných autorov (T. S. Eliot, F. G. Lorca, E. Pound a i.), ale tiež na základné motivické okruhy vlastnej poézie (škrupina, matka, komunikácia). Štrpkovu esejistickú tvorbu predstavujú reakcie na dobovú politickú situáciu, a najmä na jej dôsledky na stav občianskej spoločnosti v knihe Kŕč roztvorenej dlane a iné eseje (1995). Integrálnou súčasťou Štrpkovej básnickej tvorby je textárska spolupráca s beatovým hudobníkom Dežom Ursinym (1947-1995) na viac ako desiatke gramofónových platní. Texty vyšli knižne pod názvom jedného z ich najlepších spoločných projektov Modrý vrch (1988) a obsahujú textovú časť platní Pevnina detstva (1978), Nové mapy ticha (1979), Modrý vrch (1981), 4/4 (1983), Bez počasia (1984), Zelená (1986), Na ceste domov (1987). Po vyjdení knihy sa Štrpka textársky zúčastnil na ďalších projektoch s D. Ursinym: Momentky (1990), Do tla (1991), Ten istý tanec (1992), Príbeh (1994). Štrpkove texty nie sú bežnou textárskou produkciou, pritom miera intenzity, s akou je v nich vnímaný aktuálne živý svet, je ešte posilnená hudobnou zložkou. Štrpka je aj autorom románu Rukojemník (1999) s autobiografickými motívmi.