Beta Hriadelová

Predstavujeme finalistov súťaže BÁSNE 2010

Narodila som sa 22.januára 1973 v mojej milovanej Bratislave. Tu som absolvovala legendárnu ,,šupku", odbor fotografia. Práve počas štúdia som začala písať prvé básničky, impulzom bola samozrejme neopätovaná láska :) A tak to ostalo doteraz. Keď som zamilovaná šťastne, dostanem zo seba maximálne hravé detské riekanky. Poézii, ktorá ma baví, musí naopak predchádzať láska totálne nenaplnená, alebo s poriadne nešťastným koncom :)

Beta Hriadelová

Básne 2010

***
Ukradnem z útrob Temnej hory
skrytý smiech slnka, slzy hviezd.
A možno stretnem anjela, ktorý
bude ich so mnou k nebu niesť...

***
Ešte si rozmyslím, či stojí za to,
mať mokro v topánkach, vo vreckách blato.
Ešte si rozmyslím, či sa mi oplatí,
lepiť si na dušu vždy nové záplaty.

***
V spomienkach sa dnes vďačne klaniam
tvojim v náhlení drsným dlaniam.
Z nich mliečna vôňa môjho tela
už dávno kamsi uletela...

***
Cigánske kliatby, oheň vo vlasoch,
horkosladká chuť kože
Gitara, víno, dýka, bič
po tele hladko kĺže
Bolesť vzkriesila temné sny,
sneh i ľad náhle páli,
keď zubami sa miluješ
s jazvami v mojej tvári.

***
Bičuj ma silou svojho ja
tie údery ma rozdvoja.
Počkám kým pukne srdce, hlava
sceliť sa budem musieť sama.

***
Skončili doby rýchlych letných letov...
Dnes ťa môžem len ukradnúť.
Po troškách zbieram teplo tvojho tela,
mám smolu - ja sa ti dám celá.
Pehy na rukách, zlatý vlas
a chvenie letmých zvyškov vášne
prstami lepím, slinou viažem,
poskladám si ťa do koláže.

***
Tam, kde sa najhlbšie lesy
stretávajú s temnotemnou oblohou,
vysoko v opustenom orlom hniezde
založíme náš nový rod.
Tam kde sú jazerá hlboké a tmavé
kde rastie ostrá čierna tráva
tam niekde vysoko,
v studenom smutnom kraji
vyložíme na nebo prvú hviezdu.

***
V tmavých hmlách som sa ukryť snažila
len bolesť som tam stretla.
Rany si celím v pavučinách hviezd
tíšivým chladom ich svetla.

***
Raz z orosenej trávy vstanem
a hviezdičky mi svetlo ponesú,
po ceste striebrom vysypanej
vykročím domov - smerom ku lesu...

***
poodjdncbbcbbc
olckcncncbcpdkldmjdncn
pdkcmdncbnncnncn n c

***
Spoznávaš sa v mojej piesni?
Každý večer ti ju Vietor prináša tam,
kam sa ja nikdy nedostanem.
Keby som smela prinútim ho,
aby ma zobral so sebou.
Zniesla by som sa k tebe
s letným podvečerom
P O T I C H U
by som preletela ponad more...
Ak sa už nechceš vrátiť,
pošli aspoň list.
Priviaž ho striebornou stuhou
pod krídlo holuba.

Každý večer mi spoza mora
prináša Vietor vôňu tvojich vlasov...

Publikovné v Pravde 8.1.2011