Eva Jarábková

Predstavujeme finalistov súťaže BÁSNE 2010

(*1948) Píše poéziu a scenáre. Je členkou Fóra humoristov pri KJF v Trnave. Pre Kremnické gagy napísala talkshow „Tr-nafské rodinné balenie". Prečítajte si básne ocenené prémiou v 2. ročníku súťaže Básne 2010 Asseco solutions...

Eva Jarábková

Básne

V obilí

Ufóni, to oni,
vystrihujú si čipky v našom obilí.
Možno aj doma takto polia zdobili,
kým nezačali objavovať nové svety.
Možno aj im nad hlavou slnko svieti,
no nikdy nevideli letné kytice
z červených makov a modrých nevädzí,
aké ty, dievča, viažeš na medzi.

Ufóni, to oni,
vystrihujú si čipky v našom žite,
keď ľudstvo spí a je menej ostražité.
Nevädze, maky a možno teba,
prišli si zobrať do ufónieho neba.
Alebo ho už našli, ako v noci ja?
Do rána trčali nám nohy z obilia.

Ako mnohí

Jedna topánka leží na chodníku
a kde sa druhá skrýva?
Jedna noha je teda bosá,
tá druhá, asi trochu kríva.

Alebo, že by obe nohy bosé
užívali si v rannej rose?
A topánky rozišli sa navždy
ako mnohí,
čo ich spolu držia iba dve
biele nohy?

Píšu...

Vždy, keď priletím, píšu.
Vyklopkávajú svoje SOS,
svoju morzeovku,
písomne opúšťajú detskú ríšu
a zvonku
vyzerajú už celkom dospelo,
až sa mi zrazu zachcelo
zaťukať
zobáčikom namočeným
v Stredozemnom mori:
„Dopíšte rýchlo, horí..."

Počkám tu na vás do leta
a možno počkám do jesene,
keď všetko vtáctvo odlieta.
Schovajte pero namočené
v nenačatej slohe.
Dopíšte, držím vám skvelé
miesto na oblohe.

Mesiac je v lete túlavý a bosý

Oplatí sa ti, ver mi,
zimný mráz prežiť,
aj jarné prívalové vody
pre zopár letných nocí.
Sú dlhé, horúce a veľmi
nenásytné po tanci
pri mesačnom svite,
až do rannej rosy.

Mesiac je v lete túlavý a bosý,
ľahko ti vkĺzne do rukáva.
A kým posledná hviezda zhasne
zváľanú trávu
z vlasov si budeš vyčesávať
a v lístí hľadať
vybrané slová z nočnej básne.

Oplatí sa ťi, ver mi,
prežiť zimný mráz,
veľmi na leto čakať
a ono príde skoro.
Neponáhľaj sa, máš čas,
miliónkrát tu predsa bolo
horúce ako láva.

Túlavý mesiac ti vkĺzne do rukáva....

Medzi druhou a ? na tri

Neruš
pokojnú hladinu starého jazera,
len slnku dovoľ, nech ju hladká.
Potom tvár, čo z nej pozerá,
bude zvodná, žiarivá a hladká.
Oči hlboké ako samo jazero,
možnože ešte trochu hlbšie
o úsmev, čo skúšaš dlhšie,
ako sa na mladý úsmev patrí.
Ale v noci, medzi druhou a ? na tri
mužské oko stále s láskou pozerá,
len neruš pokojnú hladinu jazera.

Nebude to z roka na rok lepšie,
nebude to lepšie ani zo dňa na deň,
neklamem ti, veď ani nemám prečo.
Len ešte počkaj, nestrácaj nádej
v pokojnej hladine starého jazera
a na dne potom nájdeš niečo,
čo iba mladým ženám z očí pozerá.

Publikované v denníku Pravda 22.1.2011