Marek Mikušiak

Predstavujeme finalistov súťaže BÁSNE 2010

(*1986) Je študentom na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (slovenský jazyk a literatúra - filozofia). Prečítajte si básne ocenené prémiou v 2. ročníku súťaže Básne 2010 Asseco solutions...

Marek Mikušiak

Anthropoesis

Čiary

1

Popukaný chodník ako naša tvár,
a peší rytmus:

Keď sme boli malí
- pamätám sa na nás presne -
rozumeli sme vzorom pod nohami,
čiaram, čo neslobodno pristúpiť,
a cupitali sme po špičkách nevedno kam.

Bolo to tak dávno.
Boli sme verní svojim pravidlám.

A dnes?

Pozhovárame sa v zákulisí.
Chvíľu si tam budeme šepkať,
ako šepkali si starí mnísi
poza boží chrbát
o cudzej ruke na kolene.

Čo ak ho naozaj niet
a všetko je dovolené?

2

Pošliapaná tvár ako chodník z vosku,
hrubá reklama:

V prietrži rozpomínania sa nepokojne spoznávame;
boli sme tam a celkom nezáväzne,
akoby nás pozvali do komparzu,
aby sme sa i my spolupodieľali
na skutočnom príbehu.

No potom v zákulisí,
pošepol nám starec v kapucni:
„Nie ste priamočiari."
Rozumiete? Čo nám ten muž vytýka?

Hoci ukonaní
a poblednutí v tvári,
ctíme zákon chodníka.

3

Na zápästí cesty trhlina ako
obyčajne:

Pochybujeme.
My sme tí neukojení,
ktorí prv než ich vyvesia na pol žrde
drancujú hlavnú myšlienku.

Načo dobrý skutok bude
starnúcemu človeku?

Spytujeme si vedomie.

Známy šepot spod kapucne
atakuje pravidlá -
kráčať priamo, zvesiť putne!
(A nocovať na ihlách?)

4

Zvetraný epilóg ako prejav stareckej
nemohúcnosti dospieť:

Pamätám sa na nás presne,
bolo to iste v kúpeľni;
zrkadlo tam visí,
má oválny rámik;
bolo našim zákulisím.

Pamätám si celkom presne
regulárny dotyk.

Pamätám sa na nás presne,
na nášľapné vrásky
pri uschnutých perách...

Pamätám si celkom presne
zákon hry prastarý:
Nesmieš stúpať na čiary -

kto nechápe, nehrá.

Proces

Schúlim sa, aby ma bolo
menej.

Aké prezieravé,
zatĺkať klin nadoraz,
bez okolkov, bez príkras,
v rozmazanom dave.

Zviniem sa do vnútra,
schmatnem telo v päsť

a čas sa nakloní.

Zaznie povzdych nesmelý.
Tá štipka prachu v hrsti
sa mstí, zo cti zlostí,
jeseň ševelí.

Uplynie čas.

Napíšu mi na kríž:
„Bez hlavy múr neprerazíš!"

Ouroboros

Otáčať sa okolo svojej osi
v planúcom tŕní.

Potrebujeme?

Ošetrovať krvavé škrabance
vreckovkou, ktorá pila
na obraz nás,
ošetrovať rany alkoholom,
krúživými pohybmi
v planúcom tŕní.

Potrebujeme?

Potrebujeme sa ustavične
pýtať?

Nepokoj

Prehrýza sa páperím,
odhodlaná obhlodáva až ju zadúša.
Neverím,
myš zašitá do šedého vankúša!

To zviera ma desí,
bľaboce o možných stratách,
o tom, že už nie si,
so cťou advokáta.

Myš je ako ticho,
ozveš sa a zmizne.

Ach, keby si bola pri mne!

Dialóg

Niekedy potom,
keď obzrieme sa za životom,
odpovieš: „Bolo mi krásne."
Vtedy ťa prikryjem a zhasnem.

A ráno,
zabalená do deky,
odpovieš: „Áno,
chcem ďalšie krásne spomienky."

Publikované v denníku Pravda 22.1.2011