Milada Čechová

Predstavujeme finalistov súťaže BÁSNE 2010

Zvíťazila vo viacerých literárnych súťažiach v osemdesiatych rokoch a publikovala básne a poviedky v tlači. Po štúdiu estetiky a vedy o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte UK nastúpila do denníka Smena / SME, s ktorým spolupracuje doteraz. Hoci sa stále venovala voľnej tvorbe, počas novinárskej praxe nepublikovala žiadnu poéziu, ani prózu.

Milada Čechová

Aschmunadai

***
Po celú noc pozorujem požiar
Hľadala som Ťa a vypytovala sa každého kto mohol vidieť muža v bolesti
Som prekliata?
Som prekliata ako básnici? Som prekliata spolu s Danteho dušou ponorená
do hĺbky a šírky
ktorú nenavštevuje Boh?
Rozostavila som hliadky okolo svojho srdca
zostali z nich len biele popolavé piliere strávené ohňom
ktorý mi každú noc až do úsvitu oblizuje tvár ako mača
Nemôžem dýchať
Bežím dolu kopcom spolu s vysokou
ale ľudské more ma prenasleduje
Nemôžem dýchať
Kde si?
Slepý skok čo zoberie ma do výšok
dýcham len v tebe v sebe zomieram
stojíš oboma nohami nad zemou berieš ma na bedrá omotané
špinavým plátnom berieš ma na ramená s ranami
Toto je spojenie krvou
Aschmunadai!
Aschschschmunadaiiiii tak tvoje meno volá vánok
Vychádzam z dymového stĺpu
dívam sa hlboko do tvojich zvieracích očí
som popálená a slepá

***
Zhromažďovala som silu aby som zvíťazila nad všetkým
aby sa mi podriadilo všetko
aby nikto nevedel
kam moja moc siaha
aby som prekročila medze bez možností
Ale teraz ma držíš vo vodách bez konca
vzdorujem ti ako lúka
rozvoniavam a rosím nebesia i zem
prišívam kvety na hladinu
vzdorujem
Vošla som do hrobu pre koniec námahy
slnko nevychádzalo nebolo treba počítať dni
mala si zostať doma vraveli ale mala som snáď ešte domov? natáčali
ma správnym smerom volali ma dnu a volali ma von
načisto v koncoch
zápasia s ohňom namiesto aby doň vošli
a úplne zmierení
stretli Teba
Aschmunadai darmo si zo seba vyhnal muža
darmo si ma opustil
zhromažďovala som silu a zvíťazím
cez naše spojenie
Teraz je noc biela od mesačných bytostí
detsky zúfalá ju celú preležím v pasci

***
Vo svojich magických šatách
napoly oblečená napoly nahá
počúvam tlkot zeme
Prišla som na tento svet aby som nič nenašla
aby som nič nehľadala
aby som ho opustila
a stalo sa
lenže teraz tu ležím skosená túžbou
Vyviazla som z ohňa premenená naň
Aschschschmunadaiiiii
Žijem na samote držím sa na uzde a cválam
spievam
medzi vlkmi čo sa navzájom trhajú a štvú ma
nevýslovne vyrušujú nevyznajú sa a majú strach
držím sa na uzde krotká medzi šelmami
boja sa mojej tváre zatmeného mesiaca boja sa môjho splnu
ukrytého pod závojom od Teba
boja sa Teba Aschmunadai
no ja nestrácam veselosť aj keď som trochu chorá
trochu chorá bez snov čakajúca na to čo ma neminie naraz zostarnutá
osamelá voda
túžiaca po víchrici
Hovoria lebo nevedia mlčím lebo viem a aj tak žobrem
miešam sa s prachom no nestrácam veselosť

***
Taká dlhá jazda pre nič za nič? neuverím
Pod závojom mám jazvy rátam nimi svoj vek
staráš sa o moje umenie no neovládaš ho
ovládaš len svoj let a svoju vlastnú slobodu a podľahol si
Ty Tajomstvo
nedá sa ponížiť ani povýšiť nedá sa priblížiť ani utiecť
Ty Tajomstvo
Absolute Perficio
Užívam víno a chlieb krv a telo alchymistov užívam Teba
Prekračujem hory a údolia lovím počujem Ťa
putujem na juhozápad si skoro na dosah
nad mojím táborom vychádza Orion
Som múdra preto nekonám podľa svojich túžob
preto nemusím byť obozretná na hranici tieňa
vždy nás dohoní
a skolí
rýchlym úderom a pomalou smrťou
Musím sa Ťa dotknúť keď ideš okolo nevidíš ma a necítiš
alebo len klameš telom aby to moje nevyletelo z kože
vidím Ťa šplhať sa hrdlom hôr nechcem Ťa zadržať a zas
utrpieť ranu učím sa neučiť
Máš toľko podôb no nemenné oči
vidia každý rub každú ukrývanú nahotu len mojej sa desia
desia sa zajatia ľudskej lásky

***
Nemôžeš byť väzňom plachty tvojich krídel vyplávajú
zakryjú celú oblohu obrátia sa minú cieľ
ich zlomená čepeľ zjazví celé stvorenie
to rozdriapané som ja
Klietka bola na nesprávnom mieste
kam ju presťahujem?
Pod vyliezajúce korene zohýnajúceho sa stromu
tam sa nechytí nijaká bytosť
budem v bezpečí sama pred sebou
Aschmunadai
Tvoje temné ramená prišli o letky
odpusť
mal by si ma zabiť ale keď zaspávam prikrývaš ma
už toľko rokov je mi zima
Spím a ty si vytrhávaš mäso ako vták čo sa ošetruje
Je odliv všetko stíchlo mušle sa oddeľujú od skál
strážiš ma pod útesom celý vesmír farieb zostúpil na zem
moje riasy sa prepletajú s morskými
Som rozložitá ako balvan ľahká ako spenená vlna
prichádzam a odchádzam s oslepujúcou hladinou mora
Kričím vo víre nad priepasťou
Na okraji útesu hanba zomiera
odsúď ma ak chceš
Ne mô žeš

***
Zasýpam ťa rýchlymi slovami rýchlymi rukami a nohami
zúfalstvom očí
pohybujúcimi sa perami ale tentoraz nepodľahni!
Si lovec čo nesmie utŕžiť vlastné rany chlapec čo nikdy nemiluje
krv čo sa nepremrhá semeno čo sa nezaseje
Vlna čo zakryje hviezdy
Znehybnela som pod nákladom znehybnelo blues mojich bokov
krokov rokov blues smoliarky na rozpálenom asfalte
to je môj bosý raj až po okraj vrchol
útesu
Budem ticho ako zatvorený nôž
stačí pár stehov tam kde to chce najviac kričať
je pravda že ma len trpíš? ako zem strpí človeka? nespýtam sa
Mesiac je tenký ako vlások na ktorom visím
Stratená rybka v sieti búrka a vietor v chrbte prelomená hrádza
to som
Drsná k svojej prirodzenosti ktorá
ubúda keď má rásť
vystrkuje tykadlá neustále znepokojujúceho dotyku
keď necíti nič nesie ťarchu ako nič
a najhoršia je nezlomná
Som sama sebe jednotvárnou samotou
nota za notou
stále mám odomknuté

***
Aschschschmunadaiiiii
Volám Ťa mnohými jazykmi
Dlhé krídla bijú proti vlnám voda láska vodu
lovec prijal výzvu na mieste zápasu už cítiť krv
Rozmotaj mi vlasy sú klbko v labyrinte
zachyť ma za ne tesne pred zrázom
spúšťam sukňu
červenám sa zapadajúcim slnkom
Pri kolenách mi ležia kopce
medzi nimi spln
nebeské trámy sú na spadnutie
Vezmi si ma
Niekam

(Úryvok z cyklu)

Publikované v Pravde 8.1.2011