Eva Pariláková

Predstavujeme finalistov súťaže BÁSNE 2010

Vyštudovala estetiku a psychológiu, vyučuje na Ústave literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre. Venuje sa teórii a interpretácii umeleckého diela, v roku 2008 jej vyšla monografia Pole, strom, kríž... a monitor (K archetypálnym symbolom v súčasnej kultúre). V 2. ročníku literárnej súťaže Básne 2010 Asseco solution získala 2. miesto...

/ešte biela/

Eva Pariláková

/svet, biely rozprestretý svet/

na ružiach ustlané obrázky
otázky preškrtnuté
nad hlavami svätcov
ešte mlčia
naše modré náhody
vymodelované záhadne presne
do práve týchto úst
do práve týchto bozkov

hľadali sme cestu
a preskočili smer
akoby sa nechumelilo
v zasneženej krajine
srny krútili hlavami
a vlky rozmarne cerili zuby
na vyjavený mesiac

hľadali sme spln
a našli obyčajný tanier
v lese osvetlené nádoby
s rukami pred sebou
ako námesačné deti
žobrali sme
o pár jasných slov

aspoň že ešte nožom odrezaný chlieb trvá
elegantne padajúci krajec
s dierkami
netrpezlivo čakajúcimi na maslo
a soľ
radosť z privítania
ozdoba biblická pripnutá na prsia
na tretí deň už iba roztrúsená
pod neskoro rozpoznaným krížom

ešte sa teda čaká na milosť
s hlavou vyvrátenou
k božskej oblohe
alebo
s hlavou stočenou
na chladný mokrý kameň
alebo
s rukami na klavíri a krídle
s nohami kľačiacimi
neďaleko hladujúcich zvierat
alebo
s nohami na špičkách
pri kolíske práve zrodeného kvetu

a milosť prichádza
šúpaním pomaranča
delením sveta
na mesiace a dlane

vkladané do dlaní
podľa jemnej citrusovej vône

/I./

ach, srdce
zdalo sa, že spíš
spokojne si hovieš
v chaluhách všedných dní
a nehovoríš o tom

ale ty
neviditeľne priviazané o návnadu
do úst zošitých háčikom
vykríkneš
na každé potiahnutie

ako ryba
v poslednom pruhu

zvírenej

láskavej

vody

/II./

na váhy prepeličie vajíčko
na druhé váhy srdce

kým sa jazýček hýbe
namáhavo a pomaly
rozprávaš aj mlčíš

až keď sa jazyk zastaví
láska zomrie

uprostred

/III./

v spätnom chode

nikdy nezabudni na srnky
na ranné pískanie sýkoriek na balkóne
slamené ozdoby v kysuckej drevenici
na bežky, krásne trávnaté kopce
na pokoj topánok
kráčajúcich pred tebou
už s opravenou šnúrkou

lebo už prišla víchrica
a cigánky neuhnú pred tvojím krokom
a je potrebné ustúpiť, schúliť sa a čakať
trochu žobroniť a ešte stále plakať

keby sa také srdce dalo z tela vybrať
do čista vyprať
zavesiť do slnka
nech ním prefukuje vietor
pred mojím ťažko svitajúcim oknom
urobila by som to

ale ono musí zostať vnútri
v tichej, praskajúcej krvi
v dvoch útlych komorách
rozhádzaných
ako u alchymistu:

kde sa číria
ohňom a mečom prechádzajú
prichádzajú a odchádzajú
divy

nad slnko nad kríž

všetky naše lásky

divúce

Pravda 11. decembra 2010