Silvia Kaščáková

Predstavujeme finalistov súťaže BÁSNE 2010

(*1976) je Prešovčanka so sklonom k poézii. V druhom ročníku literárnej súťaže BÁSNE 2010 Asseco Solutions získala za poetický cyklus BÁZNE prémiu.

Silvia Kaščáková

Bázne

Príbeh
Príliš nová kniha ti porezala prsty ako pečate.
Už ju nemôžeš darovať.
Zostávaš jej visieť na ústach,
kým ťa neodloží do hociktorej kapitoly.
Len tak, akoby si ani nebol skutočný,
vykrvácaš.

Pod rukou je miesto,
ktoré môže vyplniť iba iná ruka.
Mať miesto znamená
zostať dotknutý nádejou.

Kolená, lýtka, hlava ani jazyk,
všetko je menej.

Zdalo sa ti,
že to, čo dávaš, je almužna.
A bola to kosť obrastená hladom po tvojom mieste.

Hladní majú radi inú kožu
a olizovať vlastné brušká prstov.

Kameň
Hladíš hladinu a prehliadaš zrkadlo.
Kruh, čo si zavinil, ťa nepustí.

Cez okno sa môžeš dívať z oboch strán
iba zraniteľný.
Poznanie potrebuje ranu,
aby sa ukázalo.

Kľúčom ku krížu sú klince.
Spájaním nadelili spásu uväzneným.

Trojdňové čakanie ešte nikoho nezabilo.
Posledný vlak sa volá nádej.

Víno oblieva steny. Dookola
myslíš na všetko,
čo by si chcel vlastniť.
Škvrny sú husté, tuhé.
Celkom bežným spôsobom zabúdaš,
že voda hľadá nádobu na zázrak.

Nestranný kalendár
sa aj tak otáča.
Máme stále viac času
za sebou.

Aj chvíľa medzi nami
má dva metre len chvíľu.

Pred nami deň stretnutia
ako posledný pokus
naučiť sa trvať.

Obliekam sa do šiat,
bez ktorých si ma nevidel.

Priesvitná látka bez chrbta.

Smútok, neľútostne sa opakujúci ako ornament
s pravidelnými bledoružovými medzerami.

Žiadny second hand,
to som čistá ja.

Starci
čakajú pomaly, rýchlo meškajú.
Keď hromžia, majú pod prstami palec.
Všetko
sa raz mohlo stať.
Alebo aj dvakrát.
Len láska, keď sa nestane,
odídu ako nič.

Venované pánovi Šípovi
V čajových vrecúškach som ti poslala smäd
a ty si sa priznal k vôni.
Odhalenie sa nadýchlo,
vzrušene prehltlo.
Zostala chuť posielať.

Publikované v denníku Pravda 3.marca 2011