
Druhé kolo Literárneho maratónu uzatvára beseda v košickom Artfóre. Príjemné prostredie v tomto kníhkupectve a večne dobrá nálada prozaika Stanislava Rakúsa sú dostatočnou garanciou kvalitného zážitku.
Čo by ste mohli ako autor a literárny teoretik povedať o povahe písania, presnejšie o tom, kto je to vlastne spisovateľ?
STANISLAV RAKÚS: "Nad touto otázkou sa občas zamýšľam a pýtam sa: Môže mať spisovateľ viac citu ako matka, ktorej nadránom zomrie dieťa? Isteže nie. Je spisovateľom ten, kto má najväčší zmysel pre humor? Aj to sa dá ľahko vyvrátiť, keď si spomenieme na rozprávanie ľudí, o ktorých sme si mysleli, že ich humor je mimoriadny, ba neprekonateľný. Alebo je azda spisovateľom ten, kto má najväčšiu fantáziu? Ani to sa nedá povedať. Kto je potom spisovateľ? Čo je nevyhnutnou podmienkou literárnej, konkrétne beletristickej tvorby? Je ňou podľa môjho názoru schopnosť autora preraziť bariéru medzi realitou a fikciou takým usporiadaním textu, pri ktorom sú v nenápadnom popredí veci druhoradé a podstata sa vyjavuje mlčaním, utváraním tzv. netextového priestoru. Práve doň vkladá múzický typ čitateľa, ktorý na rozdiel od autora nemusí používať slová nimi totiž, ako už dávno zistili psychológovia, sa nedajú dôstojne vypovedať hĺbkové emócie svoje mlčanlivé, dotvárajúce prežívanie. Podstata literatúry spočíva aj v tom, aby partnerský typ čitateľa, ktorého by sme mohli obrazne nazvať aj druhým autorom, mal čo najväčší netextový priestor pre svoju duchovnú bohatosť a invenciu. Platí to, pravdaže, nielen na úrovni hovorenia nedopovedaním, ale aj na úrovni hovorenia niečím iným"
Z rozhovoru pre Dnes.atlas.sk

Stanislav Rakús v Košiciach v roku 2004.
Foto (c) Ivan Coci Kováč