Mila Haugová

poetka

V novembrových dňoch zamatovej revolúcie som prežila pomerne ťažkú operáciu, teda som ležala v nemocnici v Ružinove. Po operácii prišiel za mnou môj vtedajší životný partner, maliar Peter Ondreička, niečo mi rozprával, ale pod zvyškami narkózy som to vnímala skôr ako polosen...

O niekoľko dní som sa v nemocnici dívala na televíziu, spolu s inými pacientkami, všetky sme boli ticho, bolo to akoby v "Jiříkovom vidění"... Na izbách sme boli skôr zaujaté svojimi traumami. Peter chodil rovno z námestia za mnou s trikolórou pripnutou zicherkou na džínsovej bunde. Skutočnosť som si plne uvedomila až asi po desiatich dňoch, po návrate z nemocnice. Koncom novembra mala dcéra Elvíra stužkovú, z ktorej je fotografia. Veľmi dobrú a veselú.

Najviac ma na novembri potešilo otvorenie hraníc. Hneď v decembri sme navštívili Viedeň a tam (veľkodušne od Rakúšanov), všetky galérie a výstavy zdarma aj s cestovným po Viedni plnej Čechoslovákov. Všetko ako neskoré vydýchnutie.