Valér Mikula

literárny kritik

Večer 19. novembra 1989 v Umeleckej besede ma odrazu prestalo bolieť srdce. Už také tri štyri mesiace predtým som mal totiž neurózu z tej československej „paperestrojky", k zúrivosti ma doháňali tí zabetónovaní komunisti, už už som bol rozhodnutý pridať sa k disentu, hoci dovtedy sme sa pokúšali pomknúť veci legálne. A potom v pondelok 20. novembra, keď sme sa so študentmi Filozofickej fakulty namiesto seminára vybrali do univerzitnej auly, to už srdce radostne pumpovalo kyslík do mozgu i do celého tela!

Dnes by sa povedalo „adrenalín", vtedy sme to pociťovali ako eufóriu, ktorá trvala aj také tri týždne. Bol som šťastný, že som bol pri tom, dnes som spokojný pri pohľade späť a teším sa každému roku, ktorý prežívam ako slobodný človek. Už je ich dvadsať? Pred štvrťstoročím sa nám o ničom takom ani nesnívalo!
Viac fotografií z novembra 89...