Literárny stan Martinus.sk na festivale Bažant Pohoda predstaví 60 spisovateľov

Pohoda-logoNa trenčianskom letisku bude 11.-13. júla opäť festival Bažant Pohoda. V rámci bohatého hudobného a kultúrneho programu sa vystúpia aj slovenskí a českí spisovatelia. Tento rok bude literárny stan pod záštitou Martinus.sk. Hlavnou hviezdou bude americký spisovateľ C.D.Payne.
Občianske združenie literárnyklub.sk pripravilo bohatý program, v ktorom vystúpi viac ako 60 umelcov: Balla, Marek Vadas, Mila Haugová, Ivan Štrpka, Oleg Pastier, Monika Kompaníková, Lucia Piussi, Peter Krištúfek, Zuzana Cigánová, Maroš Krajňák, Ondrej Štefánik, Laco Kerata, Zuska Kepplová, Mária Modrovich, Peter Šulej, Michal Habaj, Michal Hlatký, Maroš Hečko, Matúš Mikšík, Mária Modrovich, Václav Kostelanski, Soňa Uriková, Zuzana Šmatláková, Peter Balko, František Vašš, Martin Šenc, Ivana Gibová, Jana Micenková, Mirka Ábelová, Matúš Bartko, Martin Melicherčík, Marcel Lacko, Martin Kočiš, Eva Tomkuliaková, Martin Vlado, Zuzana Očenášová Vasičáková, Dominika Moravčíková, Michal Hvorecký, Bene, Delik, Vlado Janček, Tomáš Ulej, Juraj Červenák, Filip Doušek (CZ), Eva Turnová (CZ), Vratislav Brabenec (CZ), Bohdan Bláhovec (CZ), Bio Masha (CZ), Jan Jílek (CZ) a ďalší. Počas trojdňového programu bude na pódiu vždy maľovať výtvarník z Asociácie ilustrátorov ASIL (Juraj Balogh, Mária Nerádová, Martina Rozinajová,Tomáš Klepoch, Marek Cina a Veronika Holecová). Program dramaturgicky pripravil KK Bagala a OZ literarnyklub.sk. Tešíme sa na Vašu návštevu.

Pozrite si kompletný program...


 

Stanislav Rakus v Literárnom kine 2008. Foto Peter Prochazka3

Stanislav Rakús

Prozaik, literárny vedec

Nežná revolúcia, zacielená proti mechanizmom, ktoré produkovali stav dvojakého života, rehabilitovala fenomén osobnosti a ľudského vnútra, obnovila právo človeka beztrestne vyslovovať pravdu a názor, právo verejne prejavovať vlastné presvedčenie, a to aj tam, kde sa predtým nekompromisne požadovalo presvedčenie štátne a oficiálne.

 

Stanislav Rakús

O zmysle nežnosti

„Keď sa na obežnej dráhe prelomových správ o stave sveta zjavil svietivý oxymoron 'nežná revolúcia', vychádzajúci z prítmia izolovanej stredoeurópskej krajiny, bolo to zrejme pre tých, čo pozorne a hĺbavo načúvajú zmyslu slov, znamenie, že sily dobra, ktoré tak často v dejinách prehrávajú so silami zla, pre genetickú neschopnosť používať represívne nástroje svojho protivníka, víťazia - tentoraz aj navonok a fakticky - sebe vlastnými prostriedkami. Láskavé slovo nežnosť, slovo ľudskej blízkosti a kladu sa stalo atribútom bytostného a náhleho spoločenského zvratu nielen preto, že rýchle, vzrušujúce dni nežnej revolúcie nesprevádzala smrť a krv obetí, ale i preto, že slovo nežnosť, podobne ako vrúcnosť a iné slová z citových dejín človeka, vykázané do sféry súkromia, sa odrazu vrátili do jazyka, ktorým sa hovorilo o veciach verejných. Mimovoľne to ohlášalo, že vonkajší modus nášho života, život oficiálny a spoločenský, tvrdo oddeľovaný od života vnútorného a skrytého, sa začína napájať z obrodzujúcich prameňov ľudskosti.

Nežná revolúcia, zacielená proti mechanizmom, ktoré produkovali stav dvojakého života, rehabilitovala fenomén osobnosti a ľudského vnútra, obnovila právo človeka beztrestne vyslovovať pravdu a názor, právo verejne prejavovať vlastné presvedčenie, a to aj tam, kde sa predtým nekompromisne požadovalo presvedčenie štátne a oficiálne. Postavila sa proti hierarchii, ktorá uprednostňovala oddanosť moci, zrodenej zo železa a tankov cudzích armád, pred mravnosťou a schopnosťami. Bola to revolúcia, podnecovaná spomienkou na smrť nevinných, vnímavá k utrpeniu kruto potlačených a diskriminovaných. Bola to vzbura proti silám, kompenzujúcim vlastné problémy, krízy a prehry prenasledovaním oponenta a kritika, proti metódam, ktorých pokrvným spojencom je vláda strachu, anonymity a podozrievania.

Revolúcia trpezlivo vyčkávala na čas svojej nežnosti, na okamih, keď organizmus totality, infikovaný už pri svojom zrode bacilom rozkladu, dospel na prah agónie. Zbavený svojich represívnych opôr, a tým aj možnosti zasiahnuť úderom a násilím, sa zrútil pod tlakom oslobodeného slova, pravdy, citu a ľudskej súdržnosti."

Tieto slová som napísal v úvode dokumentárnej publikácie, ktorá vyšla v roku 1990 pod názvom Jeseň nádeje a jej základnú náplň tvoria fotografie z oných prelomových dní. Ak dnes svoj text konfrontujem so všetkým, čo sa odvtedy najmä na negatívnom póle nášho života odohralo, pôsobí na mňa miestami nadnesene, ba priam pateticky a naivne, no jednako som si ho dovolil v tomto príspevku sprítomniť, lebo nežnú revolúciu a oné dni zmeny pokladám napriek všetkému súčasnému zlu a nespravodlivosti za jeden z najväčších zážitkov svojho života, za udalosť, ku ktorej sa budem vždy hlásiť a vracať.

SME, 9. 11. 2009

 

 


Vytlač
Pošli ďalej

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

literarnyklub.sk, občianske združenie, PO BOX 99, 810 00 Bratislava 1,