Do zátvorky
Pravidelná rubrika sobotného Literárneho klubu denníka Pravda
Rodopis
Žiadne činy
iba Slová(k).
Zákon totality
Nekupuj.
Okupuj.
2. 9. 2011 19:38 ale ano, uz som vase rukopisy cital, su mizerne (prosim vas, neposielajte mi dalsie, kym si neprecitate aspon aristotelovu poetiku)
3. 9. 2011 03:12 tak, toho aristotela som docital, posielam vam nove poviedky
Poézia zbadá všetko, všade dovidí aj potme. Aj potme hudie (potmehúdsky).
Nepíšuci autor je samovrah (bez listu na rozlúčku).
Allen Ginsberg nám rozprával svoju alegóriu socializmu. Hus zavretá v sklenennej fľaši naťahuje krk, aby sa nadýchala, ale oslobodiť sa nemôže. (Po detstve a mladosti v reálnom socializme som si taký demižón, do ktorého by sa zmestila živá hus, nevedel predstaviť. Ginsberg bol básnik, ale o husiach viem svoje.)

Renomovaný autor je spisovateľ, ktorý má renomé. Renomé je povesť. Nie však epický útvar ľudovej slovesnosti, ale chýr, ktorý sa ako obrovské búrkové mračno vznáša nad krajinou a všetkých zatieni. (Z takého oblaku udierajú blesky a v podobe bonmotov, brilantných viet, milostných afér a demonštratívnych samovrážd ožarujú horizont a ukazujú cestu, na ktorú sa bežný smrteľník neodváži vykročiť.)
Mechanické vežové hodiny nemajú zjašene poskakujúce číslice, ale ručičky a možno aj nožičky. Preto nielen dôstojne idú, ale aj ukazujú (cestu).
Je jedno kedy, kde a v akom jazyku literárne dielo vzniklo (a čerta záleží aj na tom, čo si o diele myslel tvorca).