KRÍŽOM-KRÁŽOM som prešla vinice aj záhrady. Počula som húkať sirénu aj oznamovať príchod vlaku. Kráčala som prikrčená, nezastavovala som, len na križovatkách vydupaných cestičiek. Začalo pripekať a ja som zacítila hlad. Zjedla som niekoľko černíc a hrozno, strapec z každého vinohradu, najrôznejšie sorty. Kristián zmizol. Vošla som do lesa a pripadala som si ako strádajúci šľachetný rytier na poslednej krížovej výprave. Takto som sa potĺkala nejaké dve hodiny lesom, ktorý som nepoznala, až kým som náhodou nenarazila na asfaltku. Asfaltka ma vyviedla von, na svetlo, do civilizácie, na zastávku električky. Zviezla som sa dve zastávky k stanici, tam som vystúpila, oškrabala si vetvičkou blato z podrážok a šla domov.