- - -
Ján Johanides sa narodil 18. augusta 1934 v Dolnom Kubíne v rodine obchodníka. Základnú školu a gymnázium vychodil v rodnom meste, potom študoval históriu, dejiny umenia a estetiku na FF UK v Bratislave, no v treťom ročníku ho z politických dôvodov vylúčili. Krátko pracoval ako podnikový psychológ v závode Tesla v Nižnej na Orave, ako referent na Zväze slovenských spisovateľov v Bratislave, ako osvetový pracovník Mestského domu kultúry a osvety v Bratislave a v 80. rokoch ako odborný pracovník Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie. Prevažne sa však venoval literárnej tvorbe. Od roku 1972 žil v Šali. Nikdy nebol členom komunistickej strany a ani doposiaľ nie je členom žiadnej politickej strany alebo hnutia. Zomrel 5. júna 2008 v Šali, kde je aj pochovaný.
Daniel Hevier vo svojom pravidelnom videoblogu na stránkach Martinus.sk doteraz predstavil tvorbu Miroslava Válka, Jána Ondruša a Rudolfa Slobodu. V najnovších štyroch dieloch rozpráva o tvorbe Jána Johanidesa.
Daniel Hevier vo svojom pravidelnom videoblogu na stránkach Martinus.sk doteraz predstavil tvorbu Miroslava Válka, Jána Ondruša a Rudolfa Slobodu. V najnovších troch dieloch rozpráva o tvorbe Jána Johanidesa.
Ján Johanides býval na konci našej ulice, ale vidieť ho bolo skoro nemožné. Stretla som ho len raz, ešte v socialistickom papiernictve. Vypočula som si, ako sa rozpráva s rodičmi, ale desaťročná hlava skoro ničomu nerozumela. Zapamätala si len, a možno aj skreslene, ako sa Johanides sťažuje: „Táto spoločnosť je ako prostitútka.“
Ján Johanides žil životom literárneho rehoľníka. Bol taký oddaný svojmu spisovateľskému poslaniu, že všetko podriaďoval písaniu. S miernym zveličením by sa dalo povedať, že žil iba pre dobre napísanú vetu a že pre ňu bol ochotný obetovať takmer všetko.
"To by ho tu musel někdo číst, aby mu umřel! Rejžek, já a ještě snad pár lidí z celého národa, to je na obraz ztráty málo. A to ještě já mám jednu vinu: že jsem dosud nepřečetl jeho asi poslední knížku Hmla našej trpezlivosti."
"Jeho mohutný smiech neskôr neraz rozochvel aj steny Slovenských pohľadov, keď som tam robil redaktora. Kto by bol vtedy tušil, že v svojráznom bohémovi, priam prekypujúcom bujarou telesnosťou, sa skrýva budúci pustovník, fanaticky oddaný tvorivej práci!"
"Okrem toho, že študoval-neštudoval, bol pravidelným návštevníkom spisovateľského klubu, bohémom, diskutérom, parodizátorom aktuálnych politických hesiel (,,Súdruhovia, len smelo a ľahostajne.“), mystifikátorom a všeličím iným; napokon najmä spisovateľom."
Ivan Čičmanec, Braňo Hochcel, Ivan Kadlečík a Angela a Peter Repkovci sa lúčia so spisovateľom Jánom Johanidesom.
"Podľa šablóny písal len ten, kto chcel. Mňa aj v minulom režime prekladali na západe. Ale aj dnes platia šablóny - vytvárajú ich, žiaľ, samotní čitatelia. Ale tí, ktorí milujú vôňu kníh, sa väčšinou uchyľujú radšej ku klasike alebo literatúre faktu a nečítajú hocičo."
"Moc má okrem iného diabolskú schopnosť: ten, ktorý sa moci bojí, tuší v najhlbšom vnútri, že moc sa ho raz spýta na niečo, čo nečakal. A moc zas počíta s tým, že dotyčný bude klamať a za žiadnych okolností nepovie pravdu, iba keď ho k tomu donúti."