- - -
Narodil sa 8. apríla 1938 v Modre. Po štúdiu slovenčiny na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1956-61) pracoval ako novinár, podieľal sa a vzniku košického časopisu Krok (1966-67). 1968-70 bol šéfredaktorom časopisu Matičné čítanie, od 1990 je zamestnaný na Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Venuje sa písaniu poézie a prózy, esejistike a literárnej vede. Žije v Pukanci.
"Ak sa porotcovia zhodnú, že si cenu zaslúžim, treba im s istými pochybnosťami aj veriť. Ja si cenu neudeľujem sám. Keby to tak bolo, možno by som sa neocenil vôbec," hovorí na margo nedávneho prevzatia Ceny Jána Langoša IVAN KADLEČÍK, jeden z mála slovenských literárnych disidentov v normalizačnom dvadsaťročí. Človek, ktorý považuje život v pravde a mravnosti za samozrejmosť, spisovateľ, ktorý nie je v žiadnej stavovskej organizácii a preto sa nemusí s nikým vadiť. Iba ak sám so sebou, čo považuje za najviac produktívne a kreatívne.
Vlastne mám pocit, že tento autor, tento náš Ivan Kadlečík, je stále nedocenený. Pravdou je, že môže spoločnosť - vzhľadom na letiace roky - ťažko komukoľvek splatiť dlh vytvorený dlhými rokmi zákazu tvorby či obmedzovania slobody, čo sa v jeho prípade stalo. O to radšej som za každú jeho novú knihu, je mi dôkazom, že vôľa človeka Kadlečíka je nezlomná, že prežije každý režim a ako čerešňa na torte vystúpi na vrchol slovenskej literatúry kniha, ktorej myšlienka dlho pretrvá... (Ján Chovanec)
Škoda knižke nerozpredanej ležať.
Názov svojej najnovšej knihy si Ivan Kadlečík požičal z „noblesne hmlistej a vyblednutej" korešpondencie starého otca a pridal k nemu ešte podtitul, za ktorým musel siahnuť hlbšie do zabúdaných zás
Ide o nastoľovanie základných existenciálnych otázok, o odkrývanie vnútra súčasného človeka. Robí to bez okolkov, priamo, až drsne, aby nám i sebe pripomenul, že sme mnohí hlboko klesli. Chýba nám pokora, odriekanie, tvorivosť, pestujeme konzum, pokrytectvo, ilúzie a v dôsledkoch prázdnotu.
Nová kniha Ivana Kadlečíka s názvom Škoda knižke nerozpredanej ležať bola slávnostne uvedená do života v bratislavskom klube A4 - nultý priestor. Okrem samotného autora sa na krste podieľali hudobník Marián Vargu, divadelník Laco Kerata, literárny vedec Vladimír Petrík a vydavateľ Koloman Kertész Bagala.
"Esej bola kedysi vznešený, elitný žáner. A dnes eseje píšu žiaci na základných školách ako domáce úlohy..." Ivan Kadlečík rozpráva o svojej pripravovanej zbierke "besedníc".
"Notová osnova a noty v nej a všetky značky samy osebe pôsobia esteticky. Sú krásne ako obraz, výtvarné dielo – aj keby sa nehrali. Pritom je to len technická pomôcka, zápis toho, čo sa vlastne zapísať nedá. Aj slovo je taká pomôcka, vyslovené či napísané, teda aj kniha je krásna, aj písmo latinské, grécke, čínske, arabské, aj keď mu nerozumieme. A vôbec: rozumieme slovenskému slovu?"
"Bach je otvorený problém nielen hudobný, ale rovnako aj ľudský, etický, existenciálny, filozofický, kultúrny i historický. Bach je budúcnosť, totiž alternatíva voči záhube."
Dva typy ľudí poznajú boha: ľudia s pokojným srdcom,
bez ohľadu na to, či sú múdri alebo hlúpi,
a ľudia naozaj rozumní.
Iba ľudia pyšní a s priemerným rozumom nepoznajú boha.
(V. Pelagić)