1996, kníhkupectvo Artforum Bratislava  Krst knihy Tom von Kamin: I. alebo Žltý penis, ktorú ilustroval Milan Prekop (vpravo). Naľavo krstný otec knihy Tomáš Horváth.

Ach, to boli časy... tá mladosť

KK Bagala: 20 rokov...
2. kapitola

„Literatúra je slobodná. Nezávislá od času a miesta vziku, jazyka, dokonca nezávisí ani od autora, keď dielo dokončí!" teoretizujem na niektorej zo Sodomií s Tomášom Horváthom a Tom von Kaminom. Začiatkom deväťdesiatych rokov sme boli tri semestre spolužiakmi na slavistike.

„Treba skopať baťkov, aby mohla publikovať naša generácia."

„Predovšetkým treba skopať Gabrielu."

Sodomia. Sódu pijeme na litre. Sedávame v starých bratislavských viechach alebo v študentských kaviarňach.

„Text je kultúrny, jazykový výtvor ktorý svojou umelosťou môže produkovať dojem prirodzenosti..." tvrdí Tomáš Horváth. O dvadsať rokov bude v rukách držať šesť kníh, ktoré ešte len napíše.

Prepil som sa piatimi semestrami Chemickotechnologikej fakulty, dvomi rokmi vojenčiny a dokým ma ako mimoriadneho študenta na Filozofickú fakultu neprijal po Nežnej revolúcii nový dekan, žil som až príliš bohémsky. Býval som sám po privátoch, čítal knižky a často do noci diskutoval po kaviarňach. To vďaka môjmu prasknutému žalúdočnému vredu teraz pijeme sódu.

„O. je vysoký maník. Napriek tomu si často rozrazí čelo o kľučku brány do Filozofickej fakulty. Bolesť ho prinúti zvriesknuť a s potôčikom krvi sa vrhne dnu. Vrátnik FF prehodí čosi o zvrátenosti dnešného mladého ducha, o explózii násilia a znovu sa pohrúži do Zeitschriftu für Slavistik..." napíše Tom von Kamin do svojho debutu o šesť rokov neskôr - to už budem mať kdesi medzi haraburdami vo firemnom sklade sošku Vydavateľ roka 1996.

„Odchádzam zo školy. Nebaví ma ráno vstávať. Tu je dôležitejšia dochádzka ako vlastný názor. Založím si firmu a budem robiť už len to, čo sa mi zachce!"

„Zas si neurobil fonetiku?"

Ranný kapitalizmus na Slovensku bol úžasný. Aj človek ako ja - úplne bez peňazí a skúseností - mohol zažiť, že keď si zmyslí založiť živnosť, už o rok drží v rukách prvú knihu. Pri Horváthovej Akozmii som si dokonca mohol dovoliť aj huncútstvo - tlač stála 81 Kčs a ja som knihu predával len za 29. Strata, ktorú som dobrovoľne naplánoval, by vystačila na kúpu peknej usadlosti na vidieku. Mne sa však viac páčila paleta kníh.

„Čo mám urobiť, keď chcem vydať knihu?" Vošiel som do tlačiarne Svornost a proste sa opýtal. Technická redaktorka ma pár mesiacov školila a pripravili sme do sadzby text a na tlačiarenskú fóliu prefotili ilustrácie Juraja Kovácsa. Nové skúsenosti ma nadchýnali. Keď som pochopil, že si nemôžem dovoliť pri ďalších knihách platiť technickú redaktorku, naučíl som sa knižnú sadzbu robiť. Som samouk. Kúpil som si prvý počítač, triosemšestku, zaobstaral učebnice T602, PageMaker, CorelDraw, naštudoval programy a nasádzal stovky kníh. Okrem redaktora, grafického dizajnéra a sadzača som pre vydavateľstvo dlhé roky sám robil účtovníčku, skladníka, šoféra aj upratovačku. Sršal som energiou, odhodlaním. Bol som mladý a nebál som sa nikoho a ničoho.


Vytlač
Pošli ďalej

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

literarnyklub.sk, občianske združenie, PO BOX 99, 810 00 Bratislava 1,