Raný kapitalizmus

KK Bagala: 20 rokov...
3. kapitola

Nie každá generácia zažije revolúciu, s ktorej ideálmi sa stotožňuje.

V roku 1989 som mal dvadsaťpäť. Bol som robotník, čo si po večeroch číta knihy. Hlavne tie, čo boli na indexe. Keďže ma z politických dôvodov neprijali na Filozofickú fakultu, navštevoval som prednášky tajne - útek z pracoviska počas pracovnej doby bol v socializme veľký priestupok.

Hlas Ameriky a Slobodná Európa každý deň informovali o protisocialistických protestoch, takže som so študentami a bratislavskými kamarátmi zažil Nežnú revolúciu od zárodku, stretnutia a protestné demonštrácie ma nadchýnali, všetko, čo som zažíval, bolo to vzrušujúce, aj keď nie vždy príjemné. V Leviciach ma zatkli ôsmi príslušníci Verejnej bezpečnosti a celú noc vypočúvali, prečo som po meste vylepoval plagáty a zvolával ľudí na Námestie hrdinov demonštrovať. Keby v tú noc nepadol v Prahe Jakeš ale vyšli do ulíc tanky, skončil by som v base ako protištátny živel.

Mnohí moji vrstovníci sú dvadsať rokov po Nežnej revolúcii rentiérmi. Vlastnia, alebo úspešne riadia bohaté podniky. V správny čas sa pre svoju budúcnosť rozhodli správne.

Myslím, že aj ja som sa rozhodol správne, hoci študentom som tentokrát vydržal byť len tri semestre. Od rodičov som ako „večný študent" nepýtal peniaze, chodieval som zarábať na stavby a občas som dostal honorár z novín. Predával som LP platne na deke v bratislavských podchodoch. Spočiatku ako študent-brigádnik pre Milana Ďurča, priateľa od detstva, ktorý mal Music-shop v Leviciach. Neskôr, po založení vlastnej živnosti sme spolupracovali ako dodávatelia. Po pol roku som si v bratislavskom Dome odborov otvoril vlastnú predajňu - LCA Music Shop, neskôr LCA Hifi Line. Zbytok života som hodlal stráviť s hudbou a literatúrou. Kamarát Martin Plch bol nezamestnaný, práve sa vrátil zo služby vo Vojenskom umeleckom súbore, preto som ho zamestnal ako predavača LP platní a ja som pre predajňu robil zásobovača. Popri tejto práci som sa učil všetko, čo budem potrebovať ako vydavateľ.

„Máme radi brča, lebo je s ním prča!" Martina som mal rád, večne si uťahoval z môjho výzoru, nadváhy aj z prezývky Kali, preto som si jeho anagram „kaligram-kilogram" zvolil z recesie ako vydavateľskú značku. V Akozmii, prvej vydanej knihe, tvorí logo kaligrafický nápis Kaligram. Keď som sa dozvedel, že bol založený literárny časopis Kalligram a rovnomenné vydavateľstvo, prestal používať túto značku.

„Názvom vydavateľstva je moje meno, zostavujem edičný plán, je preto logické, že mojou smrťou vydavateľstvo zanikne..." vyhlásil som, keď som si uvedomil, na čom vlastne intuitívne pracujem od začiatku. „Nemám v úmysle založiť koncern, ktorý funguje nezávisle odo mňa. Za čin považujem to, že vznikla kniha z rukopisu, ktorý sa mi nesmierne páči a nie, koľko sa dá vydaním tej-ktorej knihy zarobiť."

Na jar roku 1995 music-shop skrachoval. Odsťahoval do Levíc, vracal dlhy. V tom čase môj brat založil malú tlačiareň, preto som na počítači pracoval pre neho. Ako-tak sa podarilo pozviechať. Ale v hudbe som viac nehodlal podnikať, zapáčilo sa mi byť vydavateľom na plný úväzok. Podarilo sa mi v tom roku vydať síce len dve knihy, povzbudili ma však prestížne ocenenia. Debut Pavla Rankova získal Cenu Ivana Kraska a Hlavolamy Ivana Kadlečíka Cenu Dominika Tatarku.