KK Bagala pre Liter

Rozhovor pre časopis Trnavského literárneho klubu

Má zmysel spolupracovať. Radi prijímame pozvánky, spisovateľom sa páči diskutovať aj na odborné témy, keď otázky kladú kolegovia, autori združení v kluboch...

V roku 2009 ste iniciovali projekt OZ literárnyklub.sk, ktorého aktivity sa koncentrujú na webovej stránke www.literarnyklub.sk. Čo vás viedlo k jeho založeniu?

Vydavateľstvo a literárnu agenrúru L.C.A. som založil v roku 1991. Sporadické oslavy vydania nových kníh sa postupne zmenili na pravidelné literárne programy. Bolo ich doteraz viac jako päťsto. Literárny cirkus je pestrý festival literárnej a umeleckej tvorby, v cykle Literárne kino vystupujú spisovatelia a výtvarníci, Literárne soirée je zas cyklus dramatizovaných a scénických čítaní zo súčasných diel. Vystúpenia na festivaloch, prezentácie v zahraničí a besedy so spisovateľmi sa stali organickou súčasťou mojej vydavateľskej činnosti. V roku 2007 som však začal mať zdravotné a následne aj finančné problémy, takže som postupne prestal s týmito aktivitami a L.C.A zaniklo. Po dvoch rokoch, keď sa mi podarilo ako-tak pozviechať, som založil spolu s vydavateľom Petrom Milčákom občianske združenie „literarnyklub.sk" ktoré postune prevzalo organizáciu kultúrnych podujatí, vyhlasovanie literárnyh súťaží a správu literárneho archívu na internete. Prvým šéfredaktorom klubového webu bol Peter Michalík, zaviedol množstvo pravidelných rubrík a bez jeho výrazného vkladu by klub nevznikol.

Aktivity OZ literárnyklub.sk sa zameriavajú na organizovanie stretnutí s literatúrou naživo i elektronicky (prostredníctvom webu), uvažujete nad preniknutím do širšieho mediálneho priestoru?

V súčasnosti spolupracujeme s denníkom Pravda a redigujeme literárnu dvojstránku vo víkendovej prílohe. Každý týždeň publikujeme novú poviedku či básne. Je úctyhodné, že mienkotvorný denník venuje tvorbe slovenských spisovateľov taký rozsiahly priestor. Počas leta sme každý pracovný deň na pokračovanie uverejnili román Lináres z pozostalosti Václava Pankovčína. Čoskoro spušťame cyklus podujatí Literárny klub denníka Pravda.

Aký typ ľudí prichádza a akých by ste radi privítali na vašich akciách?

Mal som 20 vystúpení s revuálnou literárnou skupinou Živý dôkaz s programom „Total brutal live" - okrem básní a mikropoviedok zazneli aj akustické rytmické skladby na motívy stredoškolských čítaniek a vždy na záver básnik rituálne rozbil počítačovú klávesnicu a klapky sme rozdávali divákom na pamiatku. Toto sme robili na veľkých festivaloch, napríklad na Kremnických gagoch či Pohode, kde majú náštevníci vo zvyku korzovať medzi viacerými pódiami a preto sme sa ich snažili úpútať sledom krátkych umeleckých útvarov. Do škôl, knižníc a kníhkupectiev volíme komornejšie podujatia - besedy a autorské čítania. V rokoch 2005-7 som bol na turné s viac ako 50 spisovateľmi v 100 knižniciach po celom Slovensku. A hoci boli besedy plné študentov z miestnych stredných škôl, netrúfam si odhanúť, nakoľko poznali diela, o ktorých sme diskutovali. Nesmierne nás preto potešilo, keď nám knižničiarky po čase nadšene referovali ako stúpol počet výpožičiek súčasnej pôvodnej tvorby. Potvrdilo sa, že naša práca mala zmysel.

Aký je váš názor na aktivity ďalších literárnych klubov na Slovensku? (poznámka redakcie: Napríklad i Trnavského literárneho klubu.)

Má zmysel spolupracovať. Radi prijímame pozvánky, spisovateľom sa páči diskutovať aj na odborné témy, keď otázky kladú kolegovia, autori združení v kluboch. V budúcnosti by sme chceli organizovať aj spoločné workshopy a semináre. Žiaľ, hospodárska kríza trvá nebývalo dlho a neviem zaručiť kedy uskutočníme plány.

Ste jedným z ojedinelých prípadov aktívneho kultúrneho manažmentu u nás, akým spôsobom je možné skĺbiť podnikanie (biznis) s literatúrou?

Nadšením a drzosťou. Keď som sa rozhodol vydať prvú knihu, dokázal som kvôli výsledku pracovať noci-dni. V dvadsiatichsiedmych má ešte človek tú drzosť pustiť sa do práce a nevedieť o problematike zhola nič. Nevadí, aspoň som mohol realizovať vlastné predstavy. Ako samorast som sa riadil hlavne intuíciou, mal som odvahu vydávať debutantov a vytrvalosť odšoférovať státisíce kilometrov a doviesť autorov za čitateľmi.

Knihy majú podľa štatistík čoraz menej svojich čitateľov, divákov kultúrnych podujatí unášajú médiá a nákupné centrá. Odkiaľ čerpáte energiu a motiváciu na ich lákanie k literárnym lahôdkam?

Nie som naivný - viem, že keby som si za cieľ podnikania stanovil produkciu zisku, môj edičný plán by neobsahoval ani jednu z tých tristo kníh, ktoré doteraz vyšli. Ja som sa hneď na začiatku rozhodol vydávať výhradne len tie knihy, ktoré sa mi páčia - bez ohľadu na ekonomické hľadisko. Tým som vlastne vyriešil všetko - nemusím robiť nič navyše, nemusím klamať, nemusím vábiť, vymýšľať reklamné triky - stačí mi po celý čas hovoriť pravdu, to čo si naozaj myslím.

V nadväznosti na predošlú otázku, myslíte si, že ku zlepšeniu momentálneho stavu môže dopomôcť elektronizácia kníh, prípadne e-booky?

Nezáleží, na akom médiu bolo literárne dielo publikované, kedy, kde a v akom jazyku vzniklo, dokonca nezáleží ani na tom, čo si o ňom myslí tvorca. Záleží iba na diele samotnom. Mojim cieľom je vydanie diela. Patrím ku generácii, pre ktorú kniha asi nikdy nebude nahradená elektronickým médiom, preto zatiaľ len z opodiaľ sledujem trendy, ktoré moderná technika ponúkne pre čitateľov. Ak bude nutné, prejdem aj na systém e-bookov, ale tlačené knihy neprestanem vydávať nikdy.

Zhovárala sa Lucia Blažeková
Liter, november 2010