Ivan Laučík

Ivan Laučík (4. júla 1944 - 12. mája 2004) študoval na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici a na Filozofickej fakulte P. J. Šafárika v Prešove. Do slovenskej literatúry vstúpil v 60. rokoch ako člen skupiny Osamelí bežci (s Ivanom Štrpkom a Petrom Repkom). Knižne debutoval zbierkou Pohyblivý v pohyblivom v roku 1968. Pred normalizačným zákazom stihla vyjsť ešte kniha Sme príbuzní na začiatku (1970). Do oficiálnej literatúry sa vrátil až po osemnástich rokoch zbierkou  Na prahu počuteľnosti (1988), v ktorej zobrazil rozporuplnosť našej reality plnej konfliktov, vznikajúcich koristníckym prístupom človeka

k prírode. V deväťdesiatych rokoch mu vyšli zbierky  s názvom Vzdušnou čiarou (1991) a Havránok (1998). Ivan Laučík bol spoluautorom esejistickej publikácie Liptovský Mikuláš - príbeh mesta a autorom textu v knihe fotografií Svet Himalájí. Preložil výber z diela gréckeho básnika Odysseasa Elytisa, nositeľa Nobelovej ceny, pod názvom Dôstojné je... Koncom roka 2003  vyšlo jeho súborné dielo Básne.