Ľuboš Bendzák

Básnik

V literárnom stane Easthetic festivalu si zaznejú najnovšie básne autora zbierok: Básne pre Soňu Marmeládovú, Zápisky z čudného domu a Vodka...

Meditácia

Drevené ticho nábytku

vyžaruje pokoru vecí

do stále sa zväčšujúceho

priestoru Ticho v ktorom

začuješ sa prihovoriť stoličku

Stojíš na prahu

a bojíš sa vstúpiť

aby si nevyplašil duchov

vlastného príbytku

ktorí práve popíjajú

popoludňajší čaj

Izba s ružovými tapetami

Čakáš na tú jedinú

ktorá by ti povedala

že čakať sa oplatí

ale ona možno tiež čaká

ale na iného

a tak sa nikdy nestretnete

pretože čakáte

na nemožné

Mora

V tichosti súmračného rána

analyzujem svoje sny

keď som zasa nemohol urobiť krok

Tá bezmocnosť v snoch

zakaždým opakujúca sa rezignácia

pokus o návrat do delohy

kde nemusím nič riešiť

a vlaky odchádzajú bezo mňa

Čaká ma dlhá cesta lesom

plná zelených pakoní a paľudí

Ráno mám spomalené pohyby

a teším sa že som von z prízračného tunela

konečne doma kde všetko tak dôverne poznám

okrem seba

Súkromie

Starožitný luster

ficus benjamina

mačkami poškrabané kreslo

a posteľ z Ikei

v ktorej trávim najviac času

Zrnková káva v kuchyni

Hodiny so zlatým rámom ktoré nejdú

a usilovne pradúca chladnička

skrývajúca fľašku horčice a feferónov

Staré noviny špinavé okná

dve čalúnené stoličky pripravené vykročiť

a štyri žlté steny

rozprávajúce sa

o samote

o mne