Od leta 2010 pripravuje OZ literarnyklub.sk pre sobotné vydanie denníka Pravda dvojstranu Literárny klub denníka Pravda. Čitatelia si v rubrike Poviedka na víkend môžu každý týždeň prečítať nové dielo slovenského autora ilustrované súčasným výtvarníkom. V rubrike Román na pokračovanie uverejňujeme úryvky z nedokončeného románu Václava Pankovčína LINÁRES (Feria de San Augustin). Do cyklu Literárny kalendár pravidelne prispievajú Ivan Kadlečík, Miroslav Brück, Agda Bavi Pain a ilustrátori Dana Zacharová, Juraj Kovács, Milan Prekop a Miloš Gašparec. Kliknite na ktorýkoľvek obrázok a otvorí sa Vám fotogaléria jednotlivých vydaní Literárneho klubu denníka Pravda:
.
.
Pravdepodobne každé mesto, mestečko, dedina alebo osada na svete má svojho miestneho blázna. Niekde majú aj dvoch alebo troch, a zasa inde je pre okolie bláznivá celá dedina. V Linárese (okrem oficiálneho ústavu) boli traja miestni čudáci. Ľudia ich aj ľutovali, aj sa im posmievali.
Poctivosť ju doženie k idei zachrániť zakliatu krajinu od nekultúrnosti, netransparentnosti a rozkrádania. Namiesto čarovného prútika si na pomoc privolá múdreho černokňažníka....
Literárny klub denníka Pravda predstavuje poéziu porotcov aktuálneho 2. ročníka literárnej súťaže Básne 2010 Asseco solution.
Tento príbeh sa stal v Bratislave a vyrozprávali mi ho len ako pikošku. No tak ma zaujal, že ho posúvam ďalej, lebo sa mi zdá poučný. Hlavnou postavou v ňom je istý kaderník, volá sa Karol. No a tento Karol vždy každého očaril, lebo vyzeral ako anjel z obrazu starého majstra. Tvár mu vrúbila svätožiara blonďavých kaderí a pokožku mal priam priezračnú. Akurát len, že v ruke nedržal husličky či nebeskú trúbu, ale nožnice, ktorými šibrinkoval okolo hláv svojich zákazníčok.
Starý zrazil psa, cúval do dvora a prešiel ho. Najprv vybehla žena, potom aj deti a všetci za psom plakali. Ty hovado hovadské, kričala žena. Deti kričali a plakali, aj starému tuším vyhŕkli slzy. Bolo mu ľúto aj seba aj psa, hneval sa na ženu, že psisko nezatvorila vzadu na dvore. O chvíľu sa konal pohreb. Psa zabalili do starého uteráka s Batmanom.
Augustová pláž pred dažďom
posledné vábenie nahých víl
stmavnuté oká jazier
už tušíme o čom ryby mlčia
Prvýkrát v živote som mal k dispozícii písací stroj. Mohol som ho používať bez obmedzenia. Dal mi ho môj kamarát Tomáš. Jemu ho dali nejakí známi. Bol takmer úplne v poriadku. Nefunkčné bolo iba písmeno W. Mal som na ňom napísať niečo zábavné pre rozhlas. Dúfal som, že aj bez W je možné vytvoriť serióznu zábavu.
Dievča zrodené v tejto planéte vyznačuje sa povahou srdnatou, energickou, no statočnou. V mladosti poraní chlipnému vyššiemu úradníkovi stehennú kosť, ale to jej nezapríčiní priveľkú škodu. Čaká ju povýšenie a trvalé šťastie. Ak naivne uverí, že vo voľbách dosiahne drvivú väčšinu hlasov, môže sa dostať až na čelo vlády...

Múr predo mnou, múr za mnou. Za chrbtom mám vynovenú reštauráciu plnú nóbl hostí. Názov reštaurácie sa zmenil, dizajn sa zmenil, adresa sa zmenila. Názvy ulíc sa zmenili, niektoré boli dokonca prečíslované. Dejiny za sebou zanechali hrubú čiaru. Sivá zóna plná nezmyselných hesiel a tichého zakrádavého udávania je preč...
„Videli ste to?" pýta sa.
Je staršia, vyschnutá, ale s takmer vojenským držaním tela. Žeby mimetická spomienka na manžela? Dôstojník? Padol vo svetovej? Takže vdova. Brázdy vrások, na nich hrubá vrstva mejkapu, prsty v jemných rukaviciach sa hrajú s veľkoperlovým náhrdelníkom. Druhá rukavicová dlaň pohládza mobil na pulte vedľa pokladnice.
„Moje oči patria iba tebe," povie po dlhom horúcom bozku. Zlomí paličku od mäsa na dve polovice, obe časti pevne uchopí a palcami si ich zatlačí do očníc. V natiahnutej zakrvavenej dlani mi podáva svoje oči. Zabalím ich do vreckovky, na rozlúčku ho objímem a strácam sa kdesi v tme...
Denník Pravda každý rok prináša čitateľom dobré čítanie na leto. Tento raz to bude naozaj skvelý román Václava Pankovčína Lináres. Nenechajte si ujsť magický realizmus na slovenský spôsob, v Pravde bude vychádzať na pokračovanie od utorka 6. júla až do konca augusta...