Ahoj Jurko, prepáč, že ťa oslovujem takto neoficiálne. Je to tým, že som Zvolenčanka, ktorá si ťa pamätá z detsva, i keď sme sa stretli málokrát, keďže ši študoval na francúzskom bilingválnom gymnáziu. Ja som vtedy bola malá bosorka, keď sa naše maminy stretávali častejšie ako teraz. Práve som prezerala webové stránky a ani neviem akou náhodou som ťa tu objavila. Prečítala som si ukážku...

Zvolen, čajovňa aj ten most... to sú snáď centrálne body všetkých ľudí, ktorí sa na Zvolen pozerajú trochu inými očami, než normálni smrteľníci... Je to moje úútočisko a oddych po dlhých týždňoch na škole. V tej čajovni. Pre to mi tých pár viet prišlo ako nádherná nostalgia za časom, keď som tam chodila častejšie.

Aj keby som sa snažila ti o sebe napísať viac, myslím, že by si si na mňa nespomenul :)

Už som totiž trochu väčšia ako vtedy, i keď dva copy sa na mne nezmenili :)

Maj sa krásne, dúfam, že ťa moja správa nevydesí :)

Lucia