VYHĽADÁVANIE
KOMENTÁRE K POVIEDKAM
- 2010-07-31 Klus: Podprsenka
preboha, kto je to ten klus, ako je možné, že som ... Viac... - 2010-07-31 Klus: Podprsenka
Tak to je nárez Viac... - 2010-07-03 Kompaníková: Piata ...
pacia sa mi jej obrazy a prostredia, vsetko v knih... Viac... - 2010-07-10 Vadas: Muž zo sna
vynikajuce nebol som velkym priaznivcom vadasa, le... Viac... - 2010-07-03 Kompaníková: Piata ...
krásne vykreslenie všetkého Viac...
Poviedka na víkend
Od leta 2010 pripravuje OZ literarnyklub.sk pre sobotné vydanie denníka Pravda rubriku Poviedka na víkend.Diela slovenských autorov ilustrujú súčasní maliari.
.
Václav Pankovčín
Lináres (Feria de San Augustin)
Pravdepodobne každé mesto, mestečko, dedina alebo osada na svete má svojho miestneho blázna. Niekde majú aj dvoch alebo troch, a zasa inde je pre okolie bláznivá celá dedina. V Linárese (okrem oficiálneho ústavu) boli traja miestni čudáci. Ľudia ich aj ľutovali, aj sa im posmievali.
Básne na víkend
Peter Milčák
Ján Gavura
Ján Litvák
Literárny klub denníka Pravda predstavuje poéziu porotcov aktuálneho 2. ročníka literárnej súťaže Básne 2010 Asseco solution.
Eva Maliti-Fraňová
KADERNÍK KAROL
Tento príbeh sa stal v Bratislave a vyrozprávali mi ho len ako pikošku. No tak ma zaujal, že ho posúvam ďalej, lebo sa mi zdá poučný. Hlavnou postavou v ňom je istý kaderník, volá sa Karol. No a tento Karol vždy každého očaril, lebo vyzeral ako anjel z obrazu starého majstra. Tvár mu vrúbila svätožiara blonďavých kaderí a pokožku mal priam priezračnú. Akurát len, že v ruke nedržal husličky či nebeskú trúbu, ale nožnice, ktorými šibrinkoval okolo hláv svojich zákazníčok.
Veronika Šikulová
Capkám s handru
(retrográdny dennník)
Starý zrazil psa, cúval do dvora a prešiel ho. Najprv vybehla žena, potom aj deti a všetci za psom plakali. Ty hovado hovadské, kričala žena. Deti kričali a plakali, aj starému tuším vyhŕkli slzy. Bolo mu ľúto aj seba aj psa, hneval sa na ženu, že psisko nezatvorila vzadu na dvore. O chvíľu sa konal pohreb. Psa zabalili do starého uteráka s Batmanom.
Jaroslav Klus
Podprsenka
Prvýkrát v živote som mal k dispozícii písací stroj. Mohol som ho používať bez obmedzenia. Dal mi ho môj kamarát Tomáš. Jemu ho dali nejakí známi. Bol takmer úplne v poriadku. Nefunkčné bolo iba písmeno W. Mal som na ňom napísať niečo zábavné pre rozhlas. Dúfal som, že aj bez W je možné vytvoriť serióznu zábavu.
Jana Juráňová
Zmena adresy
Múr predo mnou, múr za mnou. Za chrbtom mám vynovenú reštauráciu plnú nóbl hostí. Názov reštaurácie sa zmenil, dizajn sa zmenil, adresa sa zmenila. Názvy ulíc sa zmenili, niektoré boli dokonca prečíslované. Dejiny za sebou zanechali hrubú čiaru. Sivá zóna plná nezmyselných hesiel a tichého zakrádavého udávania je preč...
Balla
PEKELNÝ VRT
„Videli ste to?" pýta sa.
Je staršia, vyschnutá, ale s takmer vojenským držaním tela. Žeby mimetická spomienka na manžela? Dôstojník? Padol vo svetovej? Takže vdova. Brázdy vrások, na nich hrubá vrstva mejkapu, prsty v jemných rukaviciach sa hrajú s veľkoperlovým náhrdelníkom. Druhá rukavicová dlaň pohládza mobil na pulte vedľa pokladnice.
Marek Vadas
Muž zo sna
„Moje oči patria iba tebe," povie po dlhom horúcom bozku. Zlomí paličku od mäsa na dve polovice, obe časti pevne uchopí a palcami si ich zatlačí do očníc. V natiahnutej zakrvavenej dlani mi podáva svoje oči. Zabalím ich do vreckovky, na rozlúčku ho objímem a strácam sa kdesi v tme...
Monika Kompaníková
Piata loď
BRÁNKA bola doširoka otvorená a stĺpiky sa mi zdali byť skutočne nahnuté dovnútra záhrady viac, ako keď som odchádzala. Inštinktívne som spomalila, začala dvíhať nohy, aby som nešúchala podrážkami o kamene. Prikrčila som sa a nakukla dierou v živom plote. Nevidela som nič, no počula som akési šušťanie, vŕzganie a cinkanie, ako keď sa v taške o seba otĺkajú prázdne fľašky.
Bocian
Zuzana Šmatláková
Kým som jedla, moja teta si upravovala vlasy a maľovala pery. Vlasy si vždy natáčala a predo mnou si ich už len začesávala do vrkočov a pery si maľovala červeným rúžom.
„Namaľujeme sa?" pýtala sa ma, keď som dojedla...