Stanislav Rakús

Narodil sa 20. januára 1940 v Šúrovciach. Od dvoch rokov žil v Trnave. Po maturite  roku 1957 študoval slovenčinu a ruštinu na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove.  Učil na strednej škole a  v dvoch sezónach účinkoval ako externý dramaturg činohry Štátneho divadla v Košiciach. V roku 1969 prešiel na Filozofickú fakultu Univerzity P. J. Šafárika v Prešove a po jej rozčlenení na Prešovskú univerzitu, kde pôsobí dodnes ako profesor na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy. V roku 1996 získal vedeckú hodnosť doktora vied o umení. Býva v Košiciach.Vydal prozaické knihy Žobráci (1976),  Pieseň o studničnej vode (1979), Temporálne poznámky (1993),  Nenapísaný román (2004), Excentrická univerzita (2008), Telegram (2009) a knihu humorne ladených rozprávok Mačacia krajina (1986). Za prozaickú tvorbu získal viacero ocenení, okrem iného Cenu Dominika Tatarku, Cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, Cenu Jána Johanidesa a Anasoft Litera 2010. Jeho prózy boli preložené do viacerých jazykov a niektoré poslúžili ako predloha na filmové spracovanie. Z  oblasti literárnej vedy vydal knihy Próza a skutočnosť (1982), Epické postoje (1988), Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou (1993) a Poetika prozaického textu (1995), v ktorej uplatnil novú teoretickú koncepciu, orientovanú na otázky látky, témy, problému a tvaru. V roku 2003 mu vyšla publikácia Z rozprávaní, úvah a rozhovorov.