- - -
Pavol Rankov sa narodil 16. 9. 1964 v Bratislave. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde aj pracuje na Katedre knihovedy a vedeckých informácií. Debutoval zbierkou poviedok S odstupom času (1995), ktorá sa vyznačuje nadväznosťou na tradície svetového i domáceho fantastického realizmu (Borges, Cortázar, Grendel, Mitana), časovou a priestorovou neukotvenosťou, resp. využitím exotických prostredí, redukovaným sujetom, dramatickým dejom, narábaním s prvkami tajomna, mystifikácie, iracionality a dôrazom na prekvapujúcu pointu. V roku 1995 sa stal laureátom Ceny Ivana Kraska a v roku 1997 mu talianske ministerstvo kultúry udelilo medzinárodnú literárnu cenu Premio Letterario Internazionale „Jean Monnet“. V literárnej súťaži Poviedka 2001 získal Cenu denníka SME. V lete 2001 vydal svoju druhú zbierku poviedok s názvom My a oni / Oni a my a o tri roky neskôr ďalšiu s názvom V tesnej blízkosti. V roku 2008 vydal svoj románový debut Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy).

Pavol Rankov získal Cenu Európskej únie za literatúru. Získal ju za román Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) a cenu si prevezme v pondelok 28. septembra v Bruseli.
"Nietzsche, Sorokin, Buchanan... Zoznam autorov, ktorí sú presvedčení, že zažívajú krízu, ba smrť kultúry, by určite mohol začať už v antike. Kedy bola vlastne kultúra (a nielen slovenská) v inom stave než v kríze?"
"Keď človek prechádza mestom, vníma strašne veľa informácií, bilbordov, plagátov, nápisov, diania okolo. Aj keď idete autom, ste stále v napätí, sledujete, čo robia tí pred vami, za vami... V lese toto všetko odpadá, nie sú tam žiadne informácie."
"Ľudia sú zaplavení informáciami, v ktorých sa nedokážu orientovať, pretože sa v nich nedá orientovať. Sme informačne preťažení, no nevieme premeniť informácie na poznanie. Znalostná spoločnosť by mala byť úplne iná. Ľudia budú mať možnosť regulácie informácií, ktoré k nim prichádzajú."
"Masová kultúra je prvá kultúra, ktorá apeluje na všetkých ľudí. Nikto nestojí mimo. Má svoje pozitívne stránky, priniesla istý stupeň vzdelanosti. O tradičnej kultúre, ktorá bola pred ňou si nemôžeme robiť ilúzie."
"Určite beriem do úvahy potenciálneho čitateľa, no problém je v tom, že neviem, nakoľko je reálny čitateľ zhodný s tým potenciálnym. Moje poviedky sú naozaj orientované viac čitateľsky než recenzentsky. Preto je možno niekedy chybou literárnych kritikov, že sa vôbec zaoberajú mojou prózou."
"Prijmem akékoľvek výhrady k obsahu, ale zranilo by ma, ak by sa knižka zdala nezrozumiteľná alebo nezáživná. Zrejme aj ja splácam daň všeobecnej popularizácii vedy. Aj tá patrí do masovej kultúry."
"Píšem veľmi málo. Nie preto, že na to nemám čas, ale preto, že musím mať najskôr silnú tému alebo námet. Moje poviedky musia obsahovať iracionálne prvky, pretože ak by ste z nich iracionálno vyškrtli, tak tam zostanú dve-tri vety úplne banálneho príbehu."