Michaela Rosová

Reportáž Milana Soukupa z besedy v Senici

Michaela Rosová, autorka debutového románu Hlava nehlava besedovala 5. mája 2010 v Senici so študentmi Gymnázia Ladislava Novomeského. Prečítajte si reportáž z časopisu MY Záhorie...

Hra na policajta a zlodejov neďaleko Bristolu

S Michaelou Rosovou, autorkou románu „Hlava nehlava"

V stredu 5. mája na podujatí Záhorskej knižnice v Senici, v priestoroch Záhorskej galérie so študentmi Gymnázia Ladislava Novomeského besedovala Michala Rosová (1984) Seničanka, žijúca teraz v Anglicku. Napísala román „Hlava nehlava," ktorý vyšiel koncom minulého roka vo vydavateľstve Kolomana Kertésza Bagalu. Rukopis románu získal prémiu za 2. miesto v literárnom súbehu „Román 2006." O svojich doterajších nielen literárnych úspechoch pred návratom do Veľkej Británie besedovala Michaela tiež s priaznivcami literatúry v Trnave i Bratislave.

Michaeline NAJ knihy

Ak by mohla v ankete o najlepšiu knihu z beletrie vyberať Michaela, boli by ste asi prekvapení jej favoritmi. „Z tých slovenských je to Dobroslav Chrobák „Drak sa vracia." A čítala som to vo vydaní, ktoré ilustroval výtvarník zo Záhoria z Jablonice pán Ľudovít Hološka. A ešte mám veľmi rada Ťapákovcov od Boženy Slančíkovej Timravy. To boli dve veci, ktoré som čítala stále dokola, aj keď som písala ten román."

Znášala kritiku?

„Čo mi jednoznačne pomáhalo, to bola tá kritika a to, že sa stretávate s inými ľuďmi, ktorí píšu, a môžete si vytvárať svoj názor. Viete, aká je vaša tvorba v kontexte vašich rovesníkov." Komentuje M. Rosová kontakty s porotcami v súťažiach, renomovanými básnikmi a spisovateľmi. „Občas som to zobrala trochu nekriticky a trebárs sa tým chvíľu aj trápila. Ale neskôr si dokážete vybrať. Určite si všímam, čo mi hovorí pani Marta Součková, slovenská kritička, ktorá píše o súčasnej slovenskej literatúre, vyučuje na univerzite v Prešove. A potom dám aj na vydavateľa Kolomana Kertésza Bagalu." Vydavateľ K.K. Bagala bol v Senici zaskočený, že si nepriviezol do Záhorskej galérie na besedu s Michaelou ešte viac jej kníh, tak rýchlo sa rozchytali.
Michaela je z ľudí, ktorí na sebe neustále pracujú. Zaspomínala si profesorka Margita Hološková na svoju bývalú žiačku zo senického gymnázia, s ktorou je stále v kontakte. Tešila sa z Rosovej úspechu, veď „Michaela svoj román napísala už ako 22-ročná." Vyšiel jej teraz ako 25-ročnej.
Jedným z ľudí, na ktorých rady Michaela Rosová dala, bol aj básnik a prekladateľ Vojtech Kondrót, ktorý zomrel roku 2003. Chodil viac rokov aj do porôt Literárnej Senice Ladislava Novomeského.
„Ja som si vždy cenila názor pána Vojtecha Kondróta, ktorý teda už nie je medzi nami. Z toho, čo mi povedal, si pamätám takmer všetko. Nebol z tých, čo by sa s vami maznali. On to povedal z mosta do prosta. A ber, alebo nechaj. To sa mi páčilo."
Napríklad, zaspomínala si Michaela, v Zlatých Moravciach raz prečítal Vojtech Kondrót nahlas nejaké dva-tri jej verše: „A hovorí: „To ti tu rytmicky nesedí." A ja mu hovorím: „To musíte čítať takto." A prečítala som to ináč. A potom to skrátka dobre vyzerá, ak viete, ako to urobiť. On hovorí: „To hovor starej Blaškovej. Ja som čitateľ. Ty mi tu nemáš čo hovoriť. Alebo to sedí, alebo nesedí."
Aj ste tie kritizované pasáže opravili?
„Na tejto som potom už nepracovala. Ale, skrátka, vzala som si to k srdcu. A premýšľala som o tom, keď som písala ďalšie. Takže, akurát musíte mať, myslím, na to trochu povahu, že sa neurazíte a nepôjdete plakať do vankúša, ale s tým niečo urobíte."

Prístavné mesto Bristol na rieke Avon

Seničanka Michaela bakalársky diplom v odbore divadelná dramaturgia získala roku 2003 po štúdiu na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne a magisterský titul jej pribudol v septembri minulého roka na univerzite v Bristole vo Veľkej Británii, kde teraz žije a pracuje. Bristol má takmer 400-tisíc obyvateľov, podobne, ako Brno, aj bohatú históriu a zaujímavú architektúru. Kým Michaele vyšiel prvý román, publikovali jej ako dvojnásobnej finalistke súbehu o najlepšiu poviedku poviedky v zborníkoch. Predtým preberala ocenenia striedavo za poéziu i prózu v rôznych celoslovenských literárnych súťažiach - napríklad Jašíkove Kysuce, Múza i Literárna Senica Ladislava Novomeského. V Anglicku Michaela Rosová žije s priateľom, špecialistom v odbore zabezpečovacej techniky a bezpečnostných systémov a 16 míľ od Bristolu v meste Bath pracuje vo firme vyhľadávajúcej stratené umelecké predmety.

Bude z Michaely raz aj spisovateľka detektívok?

„(Smiech)Myslím, že nie. Skôr ma na tom zaujalo to, že ja som išla študovať na tri mesiace odbor, ktorý nemal s mojou predchádzajúcou skúsenosťou nič spoločné. A aj tak som tam z tých ľudí, ktorí všetci mali tú skúsenosť, bola najlepšia. Napísala som najlepšiu esej, bolo to veľmi vyzdvihované, a skôr som si vtedy uvedomila, že môžem robiť čokoľvek, a budem v tom najlepšia,...A že by to trebárs vôbec nemuselo byť to písanie." Aká je jej dnešná práca, čím Michaelu oslovila?
„Najviac ma z toho bavia tie prípady z druhej svetovej vojny. Často tam bývajú aj nejaké prípady z Čiech. Dostanete do rúk celý životný príbeh jedného človeka, od nejakých papierov, čo vám dajú pri narodení, potom manželské zmluvy, úmrtný list a súkromná korešpondencia... Pretože musíte dokázať, že ten obraz naozaj bol ich, aj samotné to umelecké dielo. Keď máte pred sebou záznam z databázy, a potom záznam trebárs z aukčného domu, a musíte porovnať, a prísť na to, či je to naozaj on...Niektorí ľudia, čo to trebárs ukradnú, a potom sa to snažia druhýkrát predať, majú svoje finty, ako to zakryť. Čiže, aj keď majú nejakú egyptskú bustu, snažia sa to opilovať, aby to vyzeralo trochu ináč. Je to taká trochu naháňačka, hra na policajta a na zlodejov..."
Ako dlho trvá vyriešenie jednej takej kauzy?
„Napríklad, ak máte aj nejaký Meissenský porcelán, je to niečo malé, za dosť malú sumu, je dosť veľká pravdepodobnosť, že aukčná sieň sa dohodne s tým pôvodným majiteľom, a ešte si to nejako vrátia, nie sú vysoké straty, to môže byť otázka niekoľkých dní. Ale ak ide o nejakého Picassa, to sa väčšinou tí ľudia naťahujú dosť dlho..."
Michaela na besede inšpirovala nielen gymnazistov. Šírkou svojich záujmov, jazykovými prednosťami i cieľavedomosťou, ktorá z nej vyžarovala, nás presvedčila, že jej literárne ambície sa určite románom „Hlava nehlava" nekončia.

Milan Soukup
MY Záhorie, 10.5.2010
Foto (c) Milan Soukup

Popis fotografií:

1. Na besede v Záhorskej galérii v Senici. Michaela Rosová vpravo, v strede vydavateľ Koloman Kertész Bagala.

2. Kytica od svojej bývalej profesorky, Margity Hološkovej z Gymnázia Ladislava Novomeského v Senici (sestry spisovateľa Vincenta Šikulu).

3. Vydavateľ KK Bagala si vyčítal, že do Senice nepriniesol viac Rosovej románov. Taký veľký záujem oň bol.

4. Študenti na besede s Michaelou Rosovou.