Dandy je o vzťahoch, ktoré dusia, nie povznášajú

Recenzia -iLemon

"Útla knižôčka Dandy od Slovenky Michaely Rosovej začína vzťahovým trojuholníkom. Nejde však o typický model, ktorý poznáme z amerických filmov, plný intríg, podrážania nôh už v kolenách, štipľavých rečí a ešte viac štípajúcejších klamstiev. Rosovej trojuholník je dobrovoľný. Každá opisovaná osoba v ňom z určitého dôvodu chce byť a musí. " (Alexis)

? Objednať knihu...

Dandy je o vzťahoch, ktoré dusia, nie povznášajú

Dozvedeli ste sa niekedy na hodinách matematiky pri šedivom učiteľovi v bielom plášti a okuliaroch v tvare čierneho obdĺžnika dôležitú informáciu o trojuholníku? Myslím, že nie! Vždy nám s veľkou vervou do otvorených hláv tlačili definície o pravouhlom, ostrom, tupom. Kto z vás však pozná kombinovaný vzorec pre vyriešenie zamotaného problému so vzťahovým trojuholníkom? Asi len ten, kto zažil jeho pálenie na vlastnej koži, a pritom nemusel na hodinách matematiky naťahovať svoju pozornosť na maximum.

Útla knižôčka Dandy od Slovenky Michaely Rosovej jedným takým vzťahovým trojuholníkom začína. Nejde však o typický model, ktorý poznáme z amerických filmov, plný intríg, podrážania nôh už v kolenách, štipľavých rečí a ešte viac štípajúcejších klamstiev. Rosovej trojuholník je dobrovoľný. Každá opisovaná osoba v ňom z určitého dôvodu chce byť a musí. Svoju existenciu v rohoch si postavy uvedomujú, ba čo viac, spočiatku sa zdá, že na nej umienene trvajú. Anabelle, tretia množina, je totiž akýmsi korením zmyselnosti a túžby. Prináša vyžadované vzrušenie a neistotu. Neskôr ale prirodzene s vývojom príbehu vypadáva z hry a rozprávanie sa začína sústreďovať skôr na priamočiaru úsečku - Slovenku žijúcu v cudzine a Nemca žijúceho v abstraktných oblakoch.

„Mohol by si mi trebárs ukázať lízanku. A nechať ma na pochybách, či ju niekedy ochutnám, či už o minútu alebo až pozajtra, nechať ma prosiť o ňu, žobrať a plaziť sa pri tvojich nohách. Tri štvrtiny rozkoše sú túžba. Jednoducho povedané, nemám nad čím slintať."

Ole (Dandy) nie je hlavná postava deja. Je to osudový muž, ktorý raz v živote zasadí úder do srdca každej žene. Či v ňom potom nechá dieru po výbuchu alebo len príjemnú spomienku, už záleží na konkrétnych príbehoch. Dandy je narcis v ľudskom kostýme. Obdivuje na sebe hádam aj chlpy v podpaží. Považuje sa za hrdého Berlínčana, pozor, nie Nemca! Veď v Berlíne to predsa žije kultúrou a umením. Všetci skutoční hudobníci s citom pre ozajstnú teatrálnosť tónov, ktorí chcú preraziť múr nepoznania, si v jeho klubových uliciach šijú vlastnú skvostnú budúcnosť. Ole jednoducho neverí na hranice v umení, ale len pokiaľ ide o abstraktno a fantáziu. Geograficky vytvára priepasť.

„Vyberie nám najsnobskejšie miesto, tam mince necinkajú, tam sa aj nad vreckom cukru šuští papierom."

Keďže má Ole vysokú mienku o svojich umeleckých schopnostiach a intelekte, čo dáva patrične na známosť menejcenným stvoreniam, naša hlavná postava si k nemu niekedy ťažko razí cestu. Slovenka, ktorej meno ostáva pre čitateľov tajomstvom, žije v Berlíne krátko. Učí sa tam ruštinu a spolu s Olem a Anabelle navštevuje divadelný krúžok. Je skromná, opak Oleho oslepujúcej osobnosti. V spomienkach na detstvo vždy rieši len svoj vzťah k niekomu. Nevybavuje si celistvé obrazy, ale skôr konkrétne pocity, ktoré ju viažu k danej osobe. Visí na nich ako jojo na tenkej nitke.

„V tretej triede sme išli na lyžiarsky výcvik. Tá dievčina mala nehodu, vyšla z dráhy, vrazila do lesa a sunula sa ešte hodný kus a nikto si to nepovšimol. Až večer, keď sme sa zrátali. Našli ju skrčenú pri strome, s tŕňovou halúzkou bodnutou hlboko do oka. Umrela údajne na podchladenie. Mne sa tŕňové halúzky veľmi páčia. Chodievala som jej ich klásť na hrob."

Ako tak rozdielni ľudia mohli vytvoriť emocionálne spojenie? Chemické zlúčeniny na seba viažu len to, čo ich priťahuje a dopĺňa. Ak k nim však zamiešate agresívnu látku, môžu sa od seba ľahko oddeliť. Klin do vzťahu medzi neznámou a Olem vráža najmä názorová nezhoda. V existenčných otázkach sú ako nebo a peklo, a to takmer doslovne. Neznáma verí v Boha, v jeho úlohu pri viere, ktorá formuje kresťanstvo. Dandy vedie len depresívne reči o Satanovi, pričom vylučuje pôsobenie vyššej entity na svet. Odvoláva sa na utrpenie más aj jednotlivcov.

„Keď sa o štvrtej v noci podnapití vraciame z Madonny a on ma pritlačí ku stene s lakťom zapretým do môjho hrdla, premýšľam, či sa to naozaj bude dať v každej chvíli zastaviť. Či ma nezmrzačí, nezabije, keď tá sila v ňom je zrazu taká cudzia. Nemá zmysel pýtať sa ho. Dosiaľ asi trikrát z ničoho nič prestal sám; náhle tak ustarostene na mňa pozrel, vraj či to nebolo príliš. Lenže ani ja neviem."

Každý vzťah založený len na chemických reakciách raz musí stroskotať. Chýba mu totiž podpora spoločného cieľa a vízie. Čitateľ koniec búrlivej lásky medzi Slovenkou a Olem pomaly začína očakávať. Dusná atmosféra ich vzťahu a rozpad, ktorý im visí nad telami, sa premieta do rázu okolia mesta, do ulíc, do bytu, do počasia. Prichádza pochmúrne obdobie plné sivej farby, čiernych slov a myšlienok. Odchádza však naozaj jedna citová éra? Veď prečítajte si sami, ak, pravda, netrpíte tažkými depresiami, lebo koniec vás môže trochu emocionálne rozhodiť. Potom radšej odporúčam niečo extrémne pozitívne.

„Dve hodiny spolu starneme, z kože sa odlupujú odumreté kúsky, snežíme si do chladnúceho čaju svoju minulosť, niekdajšie dotyky, vymývame jazvy dohladka."

Recenziu napísala Alexis
Vyšlo v internetovom časopise iLemon 25. októbra 2011