- - -
Peter Šulej sa narodil v roku 1967 v Banskej Bystrici. Doteraz mu vyšli básnické zbierky: prvá trilógia Porno (1994), Kult (1996), Pop (1998), a tzv. Modrá trilógia Návrat veľkého romantika (2001), Archetypálne leto (2003) a Koniec modrého obdobia (2008). Je spoluautorom projektu Generator X: Hmlovina (1999) a autorom dvoch zbierok sfi - fi poviedok: Misia (2005) a Elektronik Café (2001). V roku 2003 mu v Katovickom vydavateľstve Ars Cameralis vyšiel výber z poézie pod názvom Wiersze. Je spoluautorom dvoch tanečných predstavení: Love in Bilingual Motion (námet, texty, 2004) a Anjel 2 (koncept, texty, 2008). Jeho poézia bola preložená do väčšiny európskych jazykov a odznela na mnohých medzinárodných fórach. Je zakladateľom vydavateľstva Drewo a srd, šéfredaktorom kultúrneho štvrťročníka o súčasnom umení Vlna a dramaturg festivalu poézie Ars Poetica. Žije v Bratislave.
S veľkým odstupom pred ďalšími v poradí sa Knihou roka 2009 stalo Sedem dní do pohrebu. Posmrtne vydaný autobiografický titul Jána Roznera si v tradičnej ankete denníka Pravda vyvolila takmer štvrtina hlasujúcich osobností. (Pravda, 12. 12. 2009)
"Autorovi sa podarilo zakomponovať do knihy veľa z toho, čo podstatne a skutočne určuje život jeho generácie v pomerne širokej škále činností: práca, podnikanie, zakladanie rodín (s pomerne veľkým strachom mužských hrdinov viazať sa do hlbšieho vzťahu), lov na vinylové platne: jedna z najpríťažlivejších línií románu..."
(Mila Haugová v recenzii románu)
V rámci veľtrhu Bibliotéka 2009 bolo množstvo podujatí, ktorými sa propagovali nové knihy. Dramatizované čítanie z knihy nahrával Slovenský rozhlas a Rádio Devín 6. 11. 2009. V réžii Jána Šimka účinkovali: Marián Balážik, Juraj Igonda, Pavel Graus a Marek Kundlák.
Šulejov román zaiste patrí medzi tie poctivé prozaické výkony, ktoré hľadajú nové možnosti autorského sebavyjadrenia k situácii slovenského či stredoeurópskeho človeka a jeho fungovania v globálnom priestore súčasného sveta. Využíva objavy postmodernistickej poetiky, ale s nadhľadom ich rozvíja do originálneho umeleckého tvaru. (Alexander Halvoník)
Nová próza Petra Šuleja je natoľko sympatická, že potrebuje dobroprajnú recenziu. To, že ju potrebuje, však naznačuje aj iné: stojí niekde na pomedzí. Možno na pomedzí medzi románom a knihou fejtónov, medzi veľkým gestom a skromným rozprávaním (alebo veľkým rozprávaním a malým gestom?), ba dokonca, hoci so značnou mierou zveličenia, medzi „vysokou" a „nízkou" literatúrou. Všetko ako má byť.
Peter Šulej vytvoril košatý príbeh troch (a viac) kamarátov. Pohybujú sa na hranici oficiálnych povolaní a umeleckého polosveta. Žijú medzi bývalou totalitou a súčasnou slobodou. Zažívajú neuveriteľné príbehy zo skutočného života aj chvíle paralelnej histórie, ktoré knihu ešte obohacujú. A stretávajú a hľadajú... ženy.
„Sme len obyčajní ľudia z panelákov,“ hovorí jeden z protagonistov najnovšej prózy Petra Šuleja (1967), básnika, prozaika, vydavateľa, šéfredaktora (časopis Vlna) a dramaturga (festival Ars Poetica).
Peter Šulej o svojom románovom debute, ktorý bude slávnostne pokrstený na festivale Bažant Pohoda 2009.