Foldvari o Rakusovi

Knihy

Popýšiť sa:

aj my patríme do cechu…

“Vyšiel šesťzväzkový komplet prozaického diela Stanislava Rakúsa. Teda kultúrna udalosť ako hrom. Márne by ste však knihy hľadali vo výkladoch kníhkupectiev…”

Kornel Földvári

Ako to vidí Kornel Földvári

Vyšiel šesťzväzkový komplet prozaického diela Stanislava Rakúsa. Teda kultúrna udalosť ako hrom. Márne by ste však knihy hľadali vo výkladoch kníhkupectiev.

Nie sú síce také prepychovo vyčačkané ako rozličné vzrušujúce tituly o vplyve Mesiaca na kurie oká či na potenciu, ktoré kníhkupcov živia, no nezahanbili by sa ani medzi týmto okázalým luxusom jednoduchou klasickou eleganciou - o obsahu nehovoriac.

Lenže do výkladov sa jednoducho nevošli. Rovnako ako svojho času súborné vydanie poézie Ivana Laučíka alebo najnovšie Petra Repku. Prípadne veľký reprezentačný dvojzväzkový výber próz Vlada Debnára z iného vydavateľstva - takmer dve desaťročia očakávaná reedícia originálneho autora.

Myslím, že každý šéf kníhkupectva, ak si z tohto názvu definitívne nevybral akurát to biblické “kupectvo”, by pri takýchto príležitostiach mal manifestovať, že hoci predbežne je, žiaľ, jeho každodenným chlebom záplava krikľavých laminátových čudies, ešte stále patrí do veľkého bratstva kultúry a aspoň srdcom sa zúčastňuje na jej aktivitách a slávnostiach.

Tak ako vidiecki kolegovia môjho otca hodinára, ktorých držal nad vodou najmä predaj bachratých budíkov a strieborných či dublé (na nerozoznanie od zlata!) retiazok s anjeličkom strážnym, mali vo výkladíku aspoň nejaké tie omegovky, prípadne drahší zlatý šperk, aby sa popýšili: aj my patríme do cechu, ktorý vyrába podobné vecičky.

Pravda, 8.4.2006
Rakús Stanislav

Rakúsova (1940) prozaická tvorba súvisí s jeho profesiou teoretika literatúry. Autor v nej demonštruje nielen vlastné videnie sveta, ale aj moderné rozprávačské a kompozičné postupy.

Ako prozaik debutoval v roku 1976 novelou Žobráci, v ktorej sa napojil na tradíciu lyrizovanej prózy a naturizmu. Predstavil sa v nej ako majster atmosféry a novelu charakterizuje veľká miera fantazijnej uvoľnenosti, nie bežná v slovenskej próze. Podobne sú ladené aj príbehy zo zbierky poviedok z roku 1979 Pieseň o studničnej vode. Rakús tu však viac čerpá z mýtov a folklóru. V poviedkach sa sústredil na vzťahy medzi najbližšími, na materský či otcovský cit. Do každého príbehu vnáša dramatický moment, ktorý podčiarkuje tragiku ľudského osudu. Pre všetky prózy je charakteristické výrazné rozprávačstvo, ktoré Rakús majstrovsky ovláda.

Prvý Rakúsov román Temporálne poznámky vychádza až v roku1993. Na rozdiel od predošlých kníh v ňom využil vlastnú pedagogickú skúsenosť. V strede príbehu je stredoškolský profesor a jeho každodenná učiteľská prax, plná trapasov a paradoxov. Konflikt medzi dobrom a zlom sa tu pretransformoval do konfliktu medzi jednotlivcom a systémom (školským i spoločenským), v ktorom je jednotlivec nútený existovať. Román s autobiografickým podložím Temporálne poznámky je prvom časťou voľnej trilógie Nenapísaný román (2004) a Excentrická univerzita (2008). Excentrická univerzita je román o tom, ako (na)písať román bez ideológie. Jeho príbehovým ťažiskom sú osudy prvoročiakov študujúcich ruskú literatúru v päťdesiatych rokoch minulého storočia.

Nateraz posledný súbor próz Telegram (2009), časovo orientovaný na druhú polovicu 20. storočia, má humoristický charakter. V knižke pre deti Mačacia krajina z roku 1986 autor rozviedol jeden motív poviedky Jasanica z Piesne o studničnej vode. Charakter osobného vyznania vzťahu k ľuďom, k mestu, v ktorom žije, a k literatúre a kultúre má jeho kniha rozhovorov a esejí z roku 2003 Z rozprávaní, úvah a rozhovorov.

Stanislav Rakús nie je prvým ani jediným spisovateľom, ktorý svoje tvorivé aktivity upriamuje takmer rovnocenne na prózu i literárnu vedu. Pozoruhodné je však to, že sa mu darí tvoriť veľmi kvalitné a podnetné práce v oboch oblastiach. Jeho teoretické práce Próza a skutočnosť (1982), Epické postoje (1988), Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou (1993), Poetika prozaického textu (1995) majú podobu hĺbkových sond do problematiky epického diela, postavených na princípoch komunikačnej estetiky. V rámci svojho literárnoteoretického bádania venuje pozornosť aj vybraným problémom literatúry pre deti a mládež.

[Viac...]
literarnyklub.sk, občianske združenie, PO BOX 99, 810 00 Bratislava 1