- - -
Narodil sa 28. mája 1971 v Košiciach, je absolventom FF UK, žije v Bratislave.
Vydal zbierky poviedok: Malý román (1994, Prémia Literárneho fondu), Univerzita (1996, spoluautor Eman Erdélyi), Diabol pod čapicou(2002, spoluautor Eman Erdélyi), Prečo sa smrtka smeje (2003), Rozprávky z čiernej Afriky (2004, Cena Bibiany za najlepšiu a najkrajšiu detskú knihu sezóny). Jeho najnovšia kniha Liečiteľ (2006) získala prestížnu literárnu cenu Anasoft Litera 2007. Autor v súčasnosti pracuje spolu s Emanom Erdélyim na farebnej cestopisnej knihe Slovensko – perla džungle.
.
Knihy nepíše kvôli ich vydávaniu, ale preto, že chce povedať niečo dôležité. Pokúšal sa o to už šesťkrát. Medzitým získal aj prestížnu slovenskú literárnu cenu Anasoft litera. Po námety na písanie chodí do rovníkovej Afriky. Prednedávnom zavítal aj do svojich rodných Košíc, aby sa v Artfore stretol so svojimi priaznivcami. Predčítal im ešte nevydané príbehy, ktoré by mali uzrieť svetlo sveta ešte tento rok. S Marekom Vadasom sme sa rozprávali o tom, ako plynie čas v Afrike a čím ho očarila tak, že sa do nej pravidelne vracia.
Marek Vadas, Eman Erdélyi a Thierry z afrického lesa zaviedli návštevníkov Literárneho kina do pozoruhodnej a vskutku exotickej krajiny...
"Som typ autora, ktorému sedí rozprávanie. Necítim sa dobre vtedy, keď mám písať dialógy, priame reči. Túto knihu som sa pokúsil napísať ako Afričan. Čiže je to priame rozprávanie, priame príbehy obyčajných ľudí zo stredu Afriky. Snažil som sa vcítiť do ich kože..."
"Liečiteľ je iný ako moje ostatné knihy, pracoval som na ňom sedem rokov a mám k nemu zvláštny vzťah. Keď si ho prelistujem, zdá sa mi, akoby som ho ani nepísal ja. No dôležitejšie ako to, kam ho zaraďujem ja, je otázka, ako ho vnímajú čitatelia."
"V knihách neriešim zmysel života a otázky, čo bude po smrti. Téma konca sa mi však do textu často mimovoľne dostáva. Ako najväčší konflikt a imperatív, určujúci model správania."
" Rozprávky som začal písať až po niekoľkých cestách, očarený tajomstvami a vzťahom tamojších obyvateľov k životu. Na chvíľu som nazrel do sveta, kde neexistuje čas a kde človek naplno vychutnáva prítomnú chvíľu."
" V recenziách sa človek často dozvie zaujímavé veci. Ja som napríklad aj „slobodný v slovách, úsporný vo výraze, silne pripomínajúci kačacie nohy na horiacom chodníku“. S podobnými informáciami je niekedy zložité vyrovnať sa, a preto radšej kritiku nechávam voľne plynúť."
"So svojou pamäťou by som nikdy nešiel na majstrovstvá sveta v spomínaní. Človek si vie ťažko zrekapitulovať, aké dôvody ho vedú k jeho postojom alebo čo v podvedomí sa skrýva za jeho názormi a textami. Pamätám si však, ako ma na základnej škole hlboko zasiahli každoročné televízne pohreby sovietskych štátnikov a pohľad na nasilu plačúcu triednu učiteľku."