Horváth D. Karol

Karol D. Horváth sa narodil 15. februára 1961 v Bratislave. Po štúdiách na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove pracoval ako pastier oviec, pomocný stavebný robotník, učiteľ ZŠ a ZUŠ, tajomník MNV, šéfredaktor súkromného rádia, produkčný bábkového divadla, redaktor Slovenského rozhlasu v Bratislave, copywriter reklamnej agentúry, stály aj hosťujúci dramaturg viacerých divadiel. Momentálne drie v oblasti žurnalistiky. Je autorom viacerých divadelných hier a dramatizácií. Roku 2004 zvíťazil s prózou Absolútny sluch v literárnej súťaži Poviedka. Krátke prózy publikoval aj v denníkoch SME, Pravda, v časopise Vlna, internetovom magazíne Amnezia.sk, týždenníku Domino fórum a rakúskom periodiku Klub. Je členom literárnej skupiny Živý dôkaz. V roku 2006 sa zaradil medzi finalistov literárnej súťaže Anasoft Litera.

(Autor) ... do slovenskej literatúry nesentimentálne vnáša zdravú dávku morbídnosti, ktorá jej chýba rovnako ako ľudskému organizmu vápnik či draslík. (K.Földvári, Pravda)

Karol D. Horváth má psa. Volá sa Monty. Na počesť Montmorencyho od Jeroma Klapku Jeroma. Jeho majiteľ v ňom vidí stelesnenú ušľachtilosť celej živej prírody. Ušľachtilosť ďalej kultivovanú úsilím mnohých generácií chovateľov loveckých plemien. Monty je naozaj životaschopný pes. Majitelia feniek v Montyho rajóne o tom vedia svoje. Treba však poznamenať, že sa jeho vitalite tešia len veľmi málo. Monty ich nevôli rozumie, ale ťažkú hlavu si z nej nerobí. Medzi nami - Monty je taký podarený bastardík. Dosť ťažko ovládateľný. Vlastne, vôbec neovládateľný. Ak platí, že sa psi a ich majitelia navzájom podobajú, tak v tomto určite. V neovládateľnosti je Karol D. Horváth verným obrazom svojho psa. V schopnosti vidieť veci tak, ako sa jemu vidia byť zaujímavé, tak, ako sa jemu páčia. Karol vie o tom ešte aj skvelo rozprávať. A zaujímavo písať. Presne, vtipne, občas troška zlomyseľne. S citom pre nachádzanie plebejského v urodzenom. Vznešeného v zakríknutom.

Autor Karol D. Horváth (*1961) nepracuje v rukavičkách. Skúma fungovanie a zloženie telesných tekutín a ich vplyv na správanie sa živého organizmu s rovnakou zaujatosťou, ako to robieva vo svojich najlepších chvíľach jeho obľúbený Monťák. Pravdaže, Karolova metóda je iná. Hovorí priamo, pomenúva presne. Svoje príbehy loví a následne prežíva s potešením pravého rozprávača. Najväčšou radosťou mu je vydať svedectvo. A poslucháči v jeho rajóne sa tomu rozhodne tešia. Nuž, predsa len - pán je pán, pes je pes. (Silvester Lavrík)