Laučík Ivan

(4. júla 1944 - 12. mája 2004)

Študoval na Pedagogickej fakulte
v Banskej Bystrici a na Filozofickej fakulte P. J. Šafárika v Prešove. Do slovenskej literatúry vstúpil v 60. rokoch ako člen skupiny Osamelí bežci (s Ivanom Štrpkom
a Petrom Repkom). Knižne debutoval zbierkou Pohyblivý v pohyblivom v roku 1968. Pred normalizačným zákazom stihla vyjsť ešte kniha Sme príbuzní na začiatku (1970).

Do oficiálnej literatúry sa vrátil až po osemnástich rokoch zbierkou
Na prahu počuteľnosti (1988), v ktorej zobrazil rozporuplnosť našej reality plnej konfliktov, vznikajúcich koristníckym prístupom človeka
k prírode. V deväťdesiatych rokoch mu vyšli zbierky s názvom Vzdušnou čiarou (1991) a Havránok (1998).

Ivan Laučík bol spoluautorom esejistickej publikácie Liptovský Mikuláš - príbeh mesta a autorom textu v knihe fotografií Svet Himalájí. Preložil výber z diela gréckeho básnika Odysseasa Elytisa, nositeľa Nobelovej ceny, pod názvom Dôstojné je... Koncom roka 2003 vyšlo jeho súborné dielo Básne.