Zbierka jasných, múdrych, vážnych i hravých veršov, ktoré prezrádzajú bohatosť myšlienky a básnický výraz autorky. Sú vzletmi i pádmi v duši modernej ženy, sú jej výkrikom, aby človek žil naplno, ako sa len dá, bez podlžností, bez rezerv... No najmä sú príspevkom k tomu málu slovenskej poézie, ktorá dnes vychádza.

„Toto je žena, ako má byť, aj keby som ju nepoznal,“ povedali o zbierke právnici Martin a Andrej, a humoristi Rasťo Piško a Stano Radič.

Kam patrí campari?
Do rúčky signory,
ktorá sa netvári,
miluje, narieka,
keď hľadá v pohári,
brúsenom v Poltári,
lásku, čo uteká –
to píše Szatmáry.